Stánok ktorý, Boh ľudu Izraelitskému nariadil zhotoviť na Púšte Hriechu a s týmto spojené náboženské služby a ceremonie boly zavedené, jako nás o tom apoštol Pavel ujisťuje, jako predtieň lepšich vecí, ktoré maly prísť. (Žid. 8:5; 10:1; Kol. 2:17.) V skutočnosti celý národ Izraelský, práve tak, jako aj jeho zákony a jeho náboženskí služby a ceremonie v tej dobe boly typickými (obraznimy). Pre túto skutočnosť, naše porozumenie plánu a práci, spásenia, ktorá je teraz v prúde a taktiež ich vývoj v budúcnosti, budú značne osvietené tým, keď si pozorne preštudujeme tieto “tiene”, ktoré Izraeliti pre naše vzedelanie a poučenie konalí a ktoré sa zopakovaly z roka na rok neprestajne až do tej doby, keď Evanjelický Vek zaviedol ich napodobeniny-skutočnosti.—1. Peter 1:11; Žid. 10:1-12. [9]

² Nielen k vôli docieleniu historickej vedomosti o židovských formách a spôsoboch, o ceremoniach a bohoslužbe [10] prichádzame k vyšetrovaniu tohoto predmetu, ale preto, aby sme boli poučení porozumením podkladu skúmaním tohoto tieňu-jako ho Boh vyplánoval a zariadil.

³ Neboli by sme v stave dodať dôraznej váhy a dôležitosti tejto tieni, keby sme nevedeli dokonale pochopiť, s jakou obozretnosťou Boh viedol a spravoval všetky podrobnosti tejto tieni.

⁴ Pochopenie opatrnosti Boha v robení týchto “tieňov” má nás len tým viac upevniť o ich správnosti a že ani jedna literka ani puntík nepomínie, kým nebude všetko vyplnené (Mat. 5:18), ale tá skutočnosť má v nás tiež prebúdiť tak veľký záujem v Božom pláne, žeby nás tento záujem viedol ku skúmaniu a k pilnému vyšetrovaniu po význame týchto tieňov. A toto s Božím prisľúbením požehnaním, teraz mienime učiniť ujistení súc o tom, že medzi tými, ktorí v skutku sú Božími posväteními—jeho dietky počaté z jeho Ducha — “ten, kto hľadá, najde, a tomu, kto klope, bude otvorené.” [11]

STAVBA STÁNKU

⁵ Úpravy, dané Mojžišovi k stavbe Stánku môžu byť; najdené v 2 Mojžisa 25 do 27 kap., a podrobnosti o prevedení práci v 2 Mojž. 35 do 40 kap. V krákosti povedané, Stánok bol dom zhotovený dosák z (acacia) dreva, “pokryte” alebo obliate zlatom, konce dosák vložené boly do strieborných Podstavků alebo spojív a pevne spojené spolu klinmi, urobenými z toho istého dreva, ktoré kliny boly tiež zlatom pokryté.

⁶ Stavba táto bolo 15 stôp (šúchov) široku, 15 stôp vysokou a 45 stôp dlhou a bola otvorenou v predu alebo na východnom konci. Stánok pokrytý bol veľkým súkenným bielym plátnom, s vpletenými cherubínmi v barvách modrou, purporovou a šarlatovou. Otvorený alebo predný konec stavby, bol zatvorený oponou, pokrovu zhotovenou z podobnej látky, a tento otvor menovaný bol “Dvere” alebo prvý závoj. Iné súkno z podobnej látky a tiež na ten samý spôsob s vpleteným cherubínom, menované bolo “Závoj” (alebo druhý závoj), a tento visel tak, že on delil Stánok na dva oddiele. Prvý alebo väčší oddiel, 15 stôp široký a 30 stôp dlhý, bol nazvaný “Svätý.”*) Druhý alebo zadný oddiel, 15 stôp široký a 15 stôp dlhý, nazývaný bol “Najsvätejší”.

_____________________________
*) V anglickom preklade toto je často, ale nesprávne menované “sväté miesta”, a v takých prípadoch slovo miesto je udané kursívou, čo značí, že toto slovo pridané bolo prekladateľami, jako na príklad—2 Mojž. 26:33. Táto chyba je často takou, ktorá človeka značne mýli, lebo “Dvor” správne menovaný bol “svätým miestom”. Kde slovo miesto nie je podané kursívou, tam sa vždy mieni “Dvor. Viď 3 Mojž. 14:13, a 6:27. V niektorých pádoch “Svätý” označuje “Stánok” Shromaždenia.

“Najsvätejší” alebo “Svätiňa”, je tiež niekedy menované “Sväté miesto”—miesti v kursíve. Prípady 3 Mojž. 16:17,20,33. Píšúc o týchto oddielov, budeme ich menovať na rôzný spôsob, “Dvor”, “Svätý” a “Najsvätejší”. [12]

Tieto bva oddiele tvorily ten pravý Stánok, a nad týmito oddielmi postavený bol šiator, ktorý oddielom týmto slúžil čo prístrešie. Šiator zhotovený bol z kažmierského plátna alebo zo súkna, zhotoveného z koziej srsti, iné šiatre stavané boly z koží kozlov, zabarvených na červeno a ešte iné z koží tuleňových (neprávne preložené, z koži jazveca).

SVÄTÝ DVOR ALEBO SVÄTIŇA

⁷ Stánok obkľúčený  bol “Dvorom”, v úzadí ktorého stal stánok. Tento dvor  bol 75 stôp široký a 150 dlhý, ohradený bol plotom plátených opôn, visiacich na strieborných háčkoch, ktoré vsadené boly do vrchných koncov drevenných stlpov 7 ½ stôp vysokých, ktoré sa nachodily vsadené do ťažkých podstavkov meddených (neprávne preložené mosadzných), a podoprené práve tak, jako šiator, slúžiaci čo pokrov Stánku, s povrazmi a kolíkmi. Toto uzatvorené miesto celé bola svätá zem a následkom toho bolo menované “Svätínou” (Svätým miestom) – tiež aj “Dvorom Stánkovým. Jeho otvor, práve tak jako otvor Stánku, nachodil sa na východnom konci a otvor tento menovaný bol “Vráta”. Tieto “Vráta” zhotovené boly z bielého plátna, prepleteného z modrým, purpurovým a šarlatovým.

⁸ Bádateľné je že tieto tri vchody, a síce, “Vráta” do “Nádvoria”, “Dvere” do “Svätiny” a “Závoj” do “Najsvätejšieho”, zhotovené boly sjedného a toho istého materiálu, látky a tiež z tých samých bariev. Von zo Stánku a jeho “Nádvoria” nachodil sa “Tábor” Izraela, ktorý sa kolo Stánku celkom do okola rozprestieral.

ZARIADENIE

Nedostatok ocenenia a záujmu kresťanov a tieto typické obrazky a potreba súladnosti a akurátnosti so strany prekladateľov Levicusa, zaiste bolo na príčine tomu, že sa udaly teito rôzne prelklady, ktoré v istom pomere značne dodaly k pobalamútení študenta. [13]

¹² Zariadenie Stánka pozostávalo zo “Stola”, “Svietnika” a “Mírtového oltára” vo “Svätine”, potom “Archasmluvy” v “Najsvätejšom.”

¹⁷Pozoruhodné je to že zariadenie dnuká v Stánku bolo zlaté, alebo bolo aspoň zlatom pokryté, kdežto naproti tomu nábytok, nachodiaci sa vonku v “Nádvorí” bol medenný. Drevo k zhotoveniu tohoto nábytku, dl'a nášho náhl'adu, bolo upotrebené k vóli tomu, aby nábytok bol značne 1'achším, a potom tak zhotovený nábytok dal sa l'achšie rozobrat' jako keby bol vyhotovený z jedného kovu v kuse. Toto sa tiež v istom ohl'ade muselo brat' do povahy, keď národ cestoval. Nádoby chrámu, čo náhrada týchto samých vecí, boly už vyhotovené z pevného, jednokusového kovu. (1.Kral. 7:47-50.)

Tieto dva kovy, to jest zlato a med' upotrebené boly, jako sa to zdá, k znázorneniu dvoch prírôd — med' znázorňoval prirodzenost' l'udsú v jej dokonálosti, ktorá bola trochu nižšie od prirodzenosti anjelskej, zlato ale naproti tomu znázorňovalo Božskú prírodzenost', ktorá je daleko povyššie anjelskej prírodzenosti, ďaleko vyššia v zásadách a mocnosti. Poneváč zlato a med' vo výzore sú si vel'mi podobné, ale predsa rôznej jakosti, tak isto prírodzenost' l'udská je dl'a obrazu Božského prispôsobená zemskému stavu. 

Tu je bádatel'ným, že zariadenie táboru, nádvoria a stánku takto zretedlne oddel'ovalo a odlučovalo Izrael na dva hlavné divisie (a síce tých, ktorí boli dnu na svätej zeme a tých, ktorí boli von z tejto) [18] tábor, nádvorie a stánok representovali tri stavy jednej z týchto tried.

The Camp, Court and Tabernacle

¹⁸“Tábor” znázorňoval stav l'udskosti sveta v hriechu, potrebujúc zadost'učinene a túžbu za tým jeho požehnaním, a to vzdor tomu, že tu nie vel'mi jasno vykladané sú tiež túžby a stony. V type “Tábor” pozostával z celého Izraelského národa, ktorý bol oddelený od všetkých svätých vecí závojom z bielého plátna, ktorý závoj tým, ktorí sa nachodili dnu za ním bol čo viera, ale tým, ktorí boli vonku, bol to múr nevery, ktorý im zabraňoval pohl'ad a vstup k svätým veciam, dnuká sa nachodiacim. K vstúpeniu do “Svätého, miesta” a či do dvora boly len jedné vráta, čo zase dosvedčuje tú skutočnosť, že jestvuje len jedna cesta k pristúpeniu k Bohu, že jesto len jedna “brána”—Ježiš. “Ja som tou cestou. .... Žiadon neprichádza k Otcovi, len skrze mňa.”  “Ja som dvere.”—Ján 14:6; 10:9.

^18aVezmúc nádvorie a stánok vospolek, tieto represenvali Božie zariadenie pre požehnanie človečenstva a poneváč tým najjasnejšim a najhlavnejší obrazom medzi stánkovými tieňnami bol Deň očisťovania, musí sa teda porozumeť, že tento obraz musí, byť tiež spomínaný výjmúc vtedy, keď sa urobí  výnimka.

The Tabernacle and Court

¹⁹“Nadvorie” predstavovalo stav ospravedlnenia, a jeho stav Božej priazní alebo príjatia Bohom do ktorého viede vstup skrze vieru v Krista, “dvere” veriacy sa odda do riadenia Božieho skrze Krista ; on sa vzda, posviaty alebo posväty, sebasameho do vôli Jehovy a ciel'ov Jehovy. Do tohoto nádvoria a či do svätine prístup len kňazi mali (typické úplné posväténe veriaci), týmto bol vstup dovolený cez Deň Pokania. Tito mali prístup tiež aj k [19] “Mosadznému oltárí” a k “Umývadlu” (Laveru), oni konavali Božie zariadenie pre požehnanie človečenstva a  boli aj služby v nádvorí. V “Nádvorí” všetky veci boly zhotovené z mede, toto znázorňovalo alebo poukazovalo na to, že trieda, ktorá bola tuná pripustená ma stav ktorí je zakladom na ich opravedlnenom ľudskom živote. “Nádvorie” nepredstavovalo nejaké zvlaštné duchovné skúšky posvätenej triedy, ale predstavovalo, s jeho ohraničeníma múrí to, čo sa s telom posväteného veriaciho odohralo a dokončilo.

²⁰Stavba “Stánku” so svojimi dvoma oddielami predstatovala dva stavy všetkých tých, ktorí prejdú zmenu z prírodzenosti zľudskej na duchovnou. Prvý oddiel "Svätina" predstavovala stav všetkých tých, ktorí posvätili až do smrti svoje srdca a životy Hospodinu a boli prijati skrze zásluhu obľubeního, a ktorého ľudska prírodzenosť a rozhľady sú úsmrtene k vôli tomu, aby mohli byť účastnými duchovnej prírodzenosti (2. Petra 1 :4), súc počatí Duchom. Jeho druhý oddiel “Naj Svätejší” už za “Závojom”—srmrťou—predstavoval stav verných "víťazov" ktorí dosiahnu duchovnej prirodzenosti. Títo, po dokončení svojho posvätenia sa na smrťou, budú úplne zmenení, narodení zo smrti pri Prvom Vzkriesení, do duchovného stavu a organizmu. Žiadon ľudský tvor, nech je on už jakokoľvek naplnený vierou, nech je on očistený z každého hriechu, a v Božom pohlade ospravedlnený zo všetkých vecí a uznatý za dokonalý, nemôže mať žiadného miesta ani žiadného práva ani nárokov na veci duchovné, pred stavované vňútri Stánku a Chrámu. On nemôže ani nazreť do duchovných vecí cieľom ich úplnému pochopeniu. “Ale telesný človek nechápe týchto vecí . . . ani [20] ich nemóže (zkúsiť) poznať, preto, lebo oni majú byť duchovne rozoznávané.”—1. Kor. 2:14.

²¹Tá skutočnosť, že všetky veci v Stánku sa nachodiace, zhotovené boly zo zlata zobrázneného Božskú prírodzenosť, týka sa tiež predstaveného stavu tých, ktorí boli povolaní k Božskej prírodzenosti. Len tí Levitovia, ktorí posvátení boli k obetovácej práci to je kňazovia, mali pristup do Stánku; len tí, teda, ktorí boli domáci vo viere a ktorí posvätení sú k obetovaní, až do smrti, len tí vchádzajú do duchovného stavu, predstavovanému Stánkom.

²²“Nádvorie”, to jest ospravedlnený ľudský stav, je niečo takého, do ktorého dá sa vójsť len skrze vieru, ale viera veriaceho je mrtvou — jestli ona nie je dost' silnou k tomu, aby ho urobila schopným odovzdať všetký svoje záujmy Hospodinu. Toto musíme učiniť, jestli chceme zažiť zmenu prírodzenosti a stať sa "novými tvorami", keď chceme sa stať “učastnýkmi nebeského povolania”, keď sa chceme stat' “podielníkmi Božskej prírodzenosti.” Náš vstup do “Svätiny” teda zahrňuje naše úplné posvätenie sa do služby Pánovej, naše počate s ducha a náš začiatok v dostížení ceny Božskej prírodzenosti — podmienky, ktoré sú vernosť k nášmu sľúbu, ukrížovanie ospravedlneného tela, predostrenie našich ľudských túžieb a našich tiel čo živé obete Hospodinu; na ďalej nehľadať ľudskej zábavy, slávy, chvály atď., znamená to toľko, aby sme týmto veciam boli mrtvými, a živými aby sme boli len pre nebeské pohnútky. A aj do tohoto stavu, my rozhodne predsa prídeme len skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nám nielen že otvoril “Vráta” ospraevdlnenia skrze vieru vo Jeho krvi, ale ktorý taktiež otvoril  “Dvere” (ten prvý závoj) do Stánku, ktorý nám otvoril “novú dráh životnú,” čo duchovným tvorom skrz a cez druhý závoj obeťou nášho ospravedlneného tela.

²³Stánok predstávoval Kristov zastup Výhľadavý, alebo osláveny ; a tak vstup do neho predstávovalo v stúpenie čo členovia do Kristového tela. Nasledovne tieto dva oddiele v Stánku, to jest "Svätina" a "Najsvätejšia" predstavovaly dva zjavy alebo stupne tohoto, nového posta­venia, ku ktorému sme Duchom pomazaní.

²⁴“Svätina” predstavovala terajší stav tých, ktorí su počate Bohom skrze Slovo Pravdy. ( Jak. 1 :18). A títo jako nebeský náklonené “nové tvory”, trebárs ešte nachodia sa “v tele”, majú opravdivý (vnútorný) život a s Bohom vôjdu za prvý závoj, duchom — pomazania a za rozumový zrak sveta a neposvätených. Títo sa potom tešia dnukajšiemu svetlu “zlatého svietnika”, pokiaľ iní nachodia sa vo “vonkajšej tmote (temnosti)”; títo prví jedia, duchovný pokrm, predstavovaný alebo znázorňovaný v nekysnutom “chllebe”, a títo potom obetujú kadidlo u zlatého oltáru, prijateľného skrze Krista Ježiša.

²⁵“Najsvätejší” predstavoval dokonalý stav týchto nových tvorov, ktorí až do smrti zostanúc vernými, obdrža veľku odmenu vysokého povolania zkrze účasť v prvom vzkriesení. (Zjav. 20:6.) A až potom, za obidvoma týmito závojmi — telesná myseľ a telesné telo — obsiahnu slávnostné duchovné tela a tiež aj duchovné mysle. Oni potom budú takými, jakým je ich Vodca a Predchodca za závojom, ktorý tam vošiel jako náš Vykúpiteľ a pre nás tam posvätil tento nový životný chodník — alebo novú cestu života. — Žid. 10:20; 1. Jána 3 :2.

²⁶Duchovne náklonený tvor vo “Svätine” cestou svoje viery pozerá do predu skrze trhlinu “Závoja” do [20] “Najsvätejšej Svätiny”, zachytájúc záblesk slávy, vážnosti a nesmrteľnosti krem tela, táto nádej je jako kotva pre dušu, celkom bezpečnú a pevnú istotu vchodu za oponu.—Žid. 6:19; 10:20.

²⁷Dľa toho, čo sme už citovali, možeme, videť že ospravedlnenie vierou je naším prvým krokom, ktorý nás privádza do stavu toho, že “máme pokoj s Bohom skrze Pána nášho Ježiša Krista.” (Rim. 5:1.) Keď sú nám naše hriechy odpustené, čo odpoveť k našmu posväteniu, alebo té hriechy prikryté Kristovou spravedlivosťou, my vtedy nachodíme sa prijatelné k Bohu, jako obeť zabite čo ľudskými—sme v “Nádvorí”. A jestli si žiadame obsiahnuť odmenu vysokého povolania, ktoré je od Boha v Kristu Ježišovi, a chceme vstúpiť cez “Svätinu" do “Najsvätejšej svätini”, my musíme stúpať za naším Vodcom a Hlavou — “Vysokým Kňazom nášho povolania”, (t. j. Vysokým Kňazom nášho radu kňazského) “kráľovské kňazstvo”. — Žid. 3:1; 1 Petra 2:9.

V SĽAPAJOCH JEŽIŠOVÝCH

²⁸(1) Skrze vierou v Kristovej výkupnej obeti, predstavo- vanej Mosadzeným, Oltárom, my vzchádzame cez “Vráta” posvätenia sa do “Nádvoria” — závoj nevery a hriechu je prejdení. Tento krok je takým krokom, ktorý náš Pán Ježiš nikdy neučinil, lebo On nebol z kmenu Adamovského, ale bol svätým, nepoškvrneným, bol oddielným od hriešnikov, On nikdy nebol na vonku dvorného stavu.

²⁹(2) Zrieknute sa našej vlasnej vôli a všetkých našich ľudských túžieb a nádejí, sme prijaté Bohom, skrze Ježiša, a prejdeme cez prvý závoj, alebo závoj ľudskej [23] náklonnosti- považujúc ľudské túžby za mrtvé a nasledovne o ne (nemáme) dbať a si ich nevšímať, ale dbáť a všímať si len vôli Božej. My sa teraz cítime byť “novými tvorami” vo “Svätine” — v prvých “nebesiach” alebo svätinách. (Efez. 2:6—Diaglott), a začíname byť osvie covaní “Zlatým svietnikom” (Slovom Božím) vážiac si duchovných vecí — “hlbokých Božských vecí”, súc osviežovaní a posilňovaní denne pravdou, jako ona je znázorňovaná v “posvätnom chlebe", ktorý len kňazi dovolené majú jesť. (Mat. 12:4.) A takto osvietení a posilnení, máme každodenné donášať obete u “Zlatého Oltáru”, — sladkú vôňu k nášmu Otcovi — prijateľné Bohom skrze Ježiša Krista.—1  Pet. 2:5.*

*)Slovo “duchovných” je v tomto tekste vynechané najstaršími gréckymi prekladateľmi pravdepodobne z tohoto dôvodu, že obetovať sa dajú len ľudské práva, nároky, život atd' teda nie duchovně.

³⁰Takto všetci svátí, všetci duchom splodene a pomazané, teraz su v ne es om alebo v svátom stave — “sediac (odpočívajú v obcovaní) s Kristom (v týchto prvotných) nebeských miestach”, ale ešte nevošli do "najsvätejšieho medzi všetkými inými.” Nie ešte iny závoj prv musí byť prejdzeni. A jako priechod prvého závoju predstavoval smrť ľudských vyhľadov, a stupenie do nebeských nádeji; zobraznene skrze svätyniu, a tak práve priechod tohoto druhého závoju predstavovalo smrť ľudksému telu; stupenie do tel ovoci nebeskej nádeji ; a tak oboje su potrebené k dokončení našej “obeti”. Oboje, ľudské nádeje a ľudské telo musí byť ponechané prv, než by sme mohli vkročit do najsvätejšieho medzi všetkými mými, — súc zdokonalení čo spoluúčastníci Božskej prirodzenosti v jej [24] duchovnom stave, lebo telo a krv nemôžu obsiahnúť dedictva kráľovstva Božieho. — 1. Kor. 15 :50 ; porovnaj Ján 3:5, 8, 13.

³¹Majúc na zreteli tieto myšlienky, týkajúcich sa tých statov, znázorňovaných opísanými troma miestami, to jest “Táborom”, “Nádvorím” a “Stánkom”, v našej, za touto nasledujúcej štúdii, pojednávať budeme zvlášť o ceremonii posviateniu Kňazstva ,jako posluhovateľa vo veciach Bohu.

Stánek Na Pušti

Obsah - Predmulva - Kapitola 1 - Kapitola 2 - Kapitola 3 - Kapitola 4  
- Kapitola 5 - Kapitola 6 - Kapitola 7 - Kapitola 8 -  Soznam