Kapitola vii “popol jalovici pokropujÚci poŠkvrnenÝch”. nie jedna obeŤ pokÁnia. — ani jedna obeŤ, ktorÁ nasledovala, nebola za l’ud — trieda zanÁzorŇovanÁ touto obeŤou, — ApoŠtol pavel, podriadenÝ (niŽŠÍ) kŇaz, ktorÝ je svedkom a ktoaÝ podÁva svedoctvo vzhl’adom antitypu. — kiopenie popola k oČisŤovaniu l’udu diaŤ sa bude poČas millenniÁlneho veku. — jako to iČisŤovanie bude docielenÉ. [119] JEDNA forma Izraelského ceremoniálneho zakona, opísaného v 4 Mojž. 19 Kap. vyžadovala zabitej červenej jalovice (mladu samicou toho že kmenu) — bez škvrny a takú, ktorá nikdy sa nenachodila v službe jarma To nebola žiadnou obet'ou za hriech v Deň Pokánia, a tiež nebola to obet' l'udu, nasledujúca po Dni Pokánia, ba nebola to vôbec žiadna "obet", lebo z nej nebola žiadna čiastka obetována na Hospodinovom oltári ani z nej nejedli kňazi. Tá jalovica bola obetovaná, ale nebola to obet' v tom samom smysle, ani nebola obetovaná na jednom a tom samom mieste — to jest v Nádvorí. Ba jalovica nebola ani žiadnym kňazom zabitá, ani jej krv nebola bratá do Svätiny ani do Najsvätejšej Svätiny. Tačervená jalovica hola vyvedená von z Táboru Izraela, [120] tam vonku bola zabitá a spalená na popol, všetko bolo spálené, telo mast', koža, krv atd'. — okrem malej čiastočky krve, ktorá bola vzatá kňazom, ktorý ju sedem krát kropil smerom ku prednej časti Stánku (4 Mojž. 19:2-17). Popol z jalovici nebol prinesený do miesta svätého, ale ponechaný bol von z Tábora, sosbieraný sú do hromady na kôpku a ponechaný tam, jako sa zdá tak, že k nemu mal každý prístup, kto na popol mal potrebu. Dl'a nariadenia zákona, čiastka tohoto popola mala byt' v nádoba smiešaná vodou, sväzok ysopu (zelenému pepermintu sa podóbajúca a, tiež skoro aj tak voniaca zelina) bol do tejto smiešaniny omáčaný, a sväzok tento bol upotrebný čo kropidlo k pokropeniu osoby, obleku atd', právne nečistých ciel'om k ich očisteniu. 244Z ohl'adu toho, čo sme už videli z obetí Dňa Pokánia, ktoré obete boly predtieňami lepších obetí tohoto Evanjelického Veku (prevedenými Král' ovským Kňazstvom, Kristom, Hlavou a Jeho Telom), táto jalovica nemala žiadnej súvislosti s týmito obet'ami v žiadnom smysle a tak pravdepodobne nesymbolisovala žiadne obete terajšieho času. A taktiež obetovanie tejto jalovice je celkom odlíšnou od tých obetí, ktoré boly prijatel'nými v prospech l'udu Izraelu čo obete nasledujúce po obetiach Dňa Pokánia, ktoré jako sme to práve videli, poukázovaly na pokane a na l'utovanie za hriech počas Milleniumu a tiež ktoré poukazovaly na úplné posvätenie sa l'udu Hospodinu. Spálenie jalovice nemalo pražiadnej príbuzenosti k týmto obetiam, ktoré boly všetké činené kňazmi v Nádvorí. My teda musime niekam inám pátrat' po antitypu tejto Červenej Jalovici, lebo jestli ona už v jakomoľvek slova [121] smysle zástupovala kňazov, nuž v tom páde rozhodne by musela byt' niektorým kňazom zabitá, ktorá skutočnost' by bola na to poukazovala. 245Čo asi teda obet' tejto červenej jalovice znázorňovala? — Jaká trieda alebo jaké osoby boly ňou zastupované tak, jakoby trpeli von z Tábora, a v jakom a v ktorom smysle slov mali do činenia ich trpenia s očisťovaním Božieho — l'udu, zahrňujúc do toho aj tých jeho l'udí počas Millenialneho Veku? 246My na to odpovedáme, že jedna trieda l'udu Božieho nie z "Král'ovského Kňastva", skutočne trpela pre spravedlnost' von z "Táboru"; krátky opis o tejto triedy a či l'udí tvoriacu túto triedu a tiež o hroznom súžení, ktoré oni snášali je podaný Apoštolom u Žid. 11. O týchto l'udí Apoštol po spomínaní skutkoch viery viacerých hovorí: "A cot' mám více praviti? Nepostačit' mi zajisté čas k vypravavání o Gedeonovi a Barákovi, a Samsonovi a Jefte, a Davidovi, Samuelovi, a prorocích; kteríž skrze víru vybojovávali království, činili spravedlnost', docházeli zaslíbení, zacpávali ústa lvům, uhašovali moc ohné, utekli ostrosti meče, zmocnéni bývali v mdlobách, silní učiněni v boji, vojska zaháněli cizozemců. Ženy přijímaly mrtvé své vzkříšené. Jini pak roztahovani jsou, neoblíbivše sobě vysvobození, aby lepšího dosáhli vzkřišeni. Jini pak posměchy a mrskánim trápeni, ano i vězeními a žaláři. Kamenováni jsou, sekáni, pokoušíni, mečem zmordovani; chodili v kožích ovčích a kozelčích, opuštěni, ssouženi, a zle s nimi nakládáno, jichžto nebyl svět hoden." — Žid. 11:32-38. 247Tuná teda máme tú triedu, ktorá sa hodí k tomu po­daní o Červenej Jalovici trieda, ktorá položila dolu [122] život von z "Táboru"; trieda to umlovna v každom ohl'ade vážená a ctená, a predsa nebola trieda kňazská. Táto trieda netvorila pražiadnu čiastku Tela Vel'kokňaza a ktorá nemohla mat' žiadneho podielu alebo účsti pri obetoch za hriechy v Deň Pokánia — trieda, ktorá nemoh­la byt' pripustená do duchovného stavu, znázorňovaného Svätinou a Najsvätejšou Svätinou. Niektorí budú to považovat' za jakúsi neobyčajnost', že my s takou určitost'ou tvrdíme, že títo starobylí hodnostári neboli údami "Královského Kňazstva'', a s takou samou určitost'ou vyslovujeme sa tiez aj v tom, nie viac sú verné sluhovia Boží tohoto Evanjelického Veku, údami tohoto "Královského Kňzstva. Naša určitost' ohl'adom tohoto predmetu je určitost'ou Slova Božieho, ktoré v spojení tohoto je vel'mi jasne výpravné a vernosti týchto patriarchov v mnohých slovách: "A ti všickni svědectví dosáhše skrze víru, neobderželi zaslíbení (neobdržali hl'adaného požehnania), preto, že Bůh něco lepšího nám obmýšlel, aby oni bez nás neprišli k dokonalosti' — Žid. 11:39, 40. 248Ani nemá byt' prenás t'ažko pochopitel'ným to, že trebárs mohli byt' antitypickí Levitovia (ospravedlnení vierou v prichadzajúcom pokáni) prv, než náš Pán Ježiš prišiel na tento svet, predsa ale nemohlo byt' žiadnych antypických kňazov, lebo náš Pán Ježiš bol Hlavou alebo Kňazom Vodcom a o všetkých veciach mal On predvznešenost' a urobil pokánie za všetké škvrni svojho "Tela" a za "nedostatok jeho domu," prv než by mohli iní stat' jeho bratmi alebo členmi král'ovskéhó kňazstva. Náš Pán sa sám velmi dórazne o tom vyslovil a taktiež jasne poukázal na ohraničenú čiaru medzi vernými, ktorý Ho predchádzali a medzi vernými, ktorí budú za Ním následovat' [123] v jeho šl' apajoch a ktorí sa stanů jeho spoludedičmi. O Jánovi Krstitel'ovi On riekol: "Amen pravím vám, mezi synmi ženskými nepovstal větší nad Jána Křtitele; ale kdo jest nejmenší v království nebeském, jestit' větší nežli on". (Mat. 11:11.) Ján Krstitel' prislúchal k tejto triedy Červenej Jalovici, ktorá trpela von v "Táboru" až do smrti, ale on nemal ničoho do činenia ešte s tými lepšími óbetiami kral'ovského kňazstva počos Dňa Pokania, pri ktorých obet'ach mast' a život plodiace ústroje obetovaných zvierat boly obetované na Božom oltári v "Nádvorí" a krv bola bratá do "Najsvätejšej Svätiny", čo bolo znázornením tých, ktorí sa stanú novými Stvoreňami v Kristu Ježišovi, ba ktorí sa stanú aj údami jeho "Tela", Cirkvi, a spoludedičmi s Ním vo všetkých veciach. 249Ale poneváč títo starobylí hodnostári nie sú v žiadnom smysle čiastkou obet' za hriechy, oni sú ovšem predsa len spojení s očisťovaním od hriechu: ich popal (ználost' a tiež pamiatka ich vernosti až do smrti), smiešaný bol s vodou pravdy, a prikladaný bol voňavým a očist'ujúcim ysopom, je vel' mi cenným, očisťujúcim, posvätným všetkým tým, ktorí si prajú prist' do úplnej súladnosti s Bohom, — a potom tiež to "pokropenie" s tým popolom nečistých očist'ovalo, posvävalo telo. Avšak v samých sebe tieto lekcie vernosti v minulosti neboly by nám osožnými, len vtedy sú nám ony osožnými, ked' sa spoja s obetami za hriechy Dňa Pokánia, k čomu aj apoštol prizvukuje v spojení toho jako "krv volov a kozliat". Ba nielen že je pamiatka a lekcie vernosti týchto starobylých hodnostárov (znázorňované tým popolom červenej jalovici) sú nám teraz posvácujúcou mocou, ale vo väčšom smysle tieto [124] budú sa vzt'ahovat' na požehnanie človečenstva počas Milleniálneho veku. Lebo, jako sme to už na inom miesto videli, Božie zariadenia je takým, aby tito starobylí hodnostári, medzi ktorými ten najväčší je v menšej úcte, než ten najmenši v Král'ovstve, pravdepodobne je, že títo starí hodnostári požírat' budú vel'kou úctu a výnimečnosť v Kral' ovste Božom, — oni budú jednatel'mi a zástupcami toho král' ovstva. Lebo oni majú byt' "kniežatmi celého sveta'', jednatel'mi úsudkov kral'ovstva a žriedlami a či prostriedkami jeho požehnania "všetkým rodinám sveta". Takto bola znázorňovaná vernost' týchto starobylých hodnostárov v pospolu poshrňaným a na hromadu pokladeným popolom tej spálenej jalovici ktorý bol tak odložený k budúcej potrebe, k neocenitelným náukam o skúšenosti, viery, poslušnosti, dôvery atd'., ktoré sa týkaly človečenstva sveta, hl'adajúceho očistenia v prichádzajúcom veku a tento popol ich posvätý; — ale nie bez obetí Dňa Pokania, ale to očistenie prevedie sa na základe a v spojení s týmito obet'ami. — Žalm 45:17. 250Tohoto spálenie tej jalovice bol svedkom kňaz, ktorý vzal kus cedrového dreva, sviazok ysopu a červenú šnôrku a to všetko hod'l na prostred horiacej mrciní. Ysop znázorňoval by očistenie, cedrové drevo alebo zimozelen znázorňovalo by večny život, a červená šnôra znázorňovala by krv Kristovú. A to hodenie všetkých týchto troch predmetoch do prostredku horiaceho ohňa by sa st'ahovalo na potupu uvrhnutú na starobylých hodnostárov, ktorí boli ukamenovaní, porezaní na kusy atd', a ktorých svet nebol ani hoden, že títo povolili tú zásluhu tej drahocennej krvi, to očistenie pravdy a dar večného života, daný im skrze veru: a že po ich smrti budú uznatí čo očistení a [125] prijatí. Podriadený kňaz (a nie Aaron, ktorý znázorňoval Pána, Ježiša), ktorý videl, uznal a schvalil to spálenie tej jalovice a ktorý vzal trochu krvi z tej jalovici a pokropil ju k smerom otvoru stankovému, zdá sa vel'mi nápadne predznázorňovat' v tom toho Vel'kého podkňaza. Apoštol Pavel, ktorý pomocou Bozou (lebo meno Eleazar znamená "Napomóžený Bohom") nás nielen oboznámil s obetami za hriechy Dňa Pokanie, ale tiež o svojich spisoch (Žid. 11.) nám poukazuje na to, čo nám urobí možným to, aby sme spoznali, obet' Červenej Jalovice znázorňuje starobylých hodnostárov. A takto tento kňaz v symbole kropí krv týchto hodnostárov smerom ku Stánku, poukazujúc tým na to, že životy týchto hodnostárov boly v úplnom a dokonálom súlade so ustavami stánkovými — avšak nežijúc v čase vysokého povolanie, nebolo im popriato ani dovoleno stať sa údami Tela Vel'kokňaza, členmi královského kňazstva. 251Tým, že červená jalovica nikdy nenachodila sa v jarme, je znázornená trieda ospravedlnených osób učinených svobodnými od Zákonnej Smluvy. Avšak väčšina týchto starobylých hodnostárov narodila sa pod Zákonnou Smluvou a následkom toho zákonne bolí podrobenými jej stavom, jej posúdeniam skrze nedokonálosť tela, avšak my vidíme, že Boh ich ospravedlnil, skrze vieru, jako dietky verného Abrahama. Toto je úplne dosvedčené a potvrdené apoštolom tým, ked' on hovorí "všetci títo obsiahli dobrého svedectva od Boha skrze vieru — výrok toho, že dobre činili, bolo to svedoctvom toho, že oni uspokojili Boha a že On preto opatril pre nich požehnania v súlade jeho sl'ubu, avšak tieto pežehnania im niemohly byt' vtedy dané, ale na tie musí sa čakat' a tie musí byt' [126] prijatými skrze duchovné semeno Abrahamove — skrze Krista. Tá skutočnost', že táto obet' musí byt' v podobe jalovici a nie vola slúžila k tomu ciel'u, aby táto obet' bola odlíšnou od obeti Dňa Pokánia, ktorá vtedy pozostávala jedina z vola. A že tá krava musela byt' červenou, to zdá sa nás učit' tomu, žeby títo starobylí hodnostári neboli bezhriešnými a následkom toho Bohom prijatí pred obeťou počas vel'kého Dňa Pokánia, ale že oni boli "hriešnikmi podobní iným", ta skutočnost' ich očistenia alebo ospravedlnenia vierou bolo už ináč poukázané, jako už podotknuto. 252Tie očist'ovania, pre ktoré bol popol tejto červenej jalovici predpísaný, boly zvláštnymi, menovite zvlášt' pre tých, ktorí prišli do potyku so smrt'ou. Toto by sa zdalo nasvedčovať, že tento popol jalovici nebol mienený k odstráňovaní viny jednotlivca, — nie, lebo jeho morálna vina mohla byt' odstránenou, očistenou len pomocou obetí Dňa Pokánia. Očist'ovanie poškvrnenia skrze potyku s mrtvými, zdá sa učit', že toto očist'ovanie docielené pornocou alebo skrze skúšky tých starobylých hodnostárov vzt'ahovat' sa bude zvlášť na clovecenstvo sveta počas Millenniálneho veku, kedy l'ud bude sa chcet' striast' poškrvnenosti Adamovskej smrti — usilujúc sa docielit' l'udskej dokonalosti. Všetky škvrny padlého stavu sú často tým stykom, so smrt'ou; všetky sústavné slabosti a poškvrnenia skrze dedictvo sú stykami so smrt'ou a proti týmto všetkým poškvrneniam bude upotrebený ten popol tej Červenej Jalovici k očisteniu tých, ktorí sa stanú l'udom Božím. Jako popol červenej jalovice, shrabaný na čisté miesto, tak výsledky boľ astných utrpení starobylých hodnostárov budú skladom požehnaní poučovania a pomoci, skrze [127] ktoré veci oni, ked' budú učinenými podriadenými "kniežatmi" v Král'ovstve budú nápomocnými v náhradnej práci. Každý omilostený hriešnik, prajúc si toho, aby bol dókladne očisteným, nielen že musí sa umyt' vodou (pravdou), ale musí tiež mať na sebe uplatnené poučovanie týchto "kniežatov" — a tieto spomínané poučovania, súc znázorňované s pokropenim popolom jalovice takto predstavijú tie cenné lekcie viery a poslušnosti, učených skrze skúsenosti tejto triedy. — 2 Mojž. 12:22; 3 Mojž. 14:4, 49; Žalm 51:7; Žid. 9:19. NAŠA NÁHRADA. Berme účast' v utrpení Jeho, Ved' netrpel On pre seba samého! Ježiš tak cirkev svoju miloval, Že sa sám za ňu obetoval, On nás všetkých k sebe po voláva, Ruky svoje láskave podáva: "Príd'te všetci, čo ste učinili Smluvu a vernými ste jej ostali, Odmenou vašou je život večný, Život to ver' nesmrtel'ný!" Ten obsiahnu tí Jeho verní, Co až po kríž zostali pevní. On riekol: "Nečiním vol'u svoju, Bože Otče, lež hl'adím činit' Tvoju!" Veru neprišiel On na tento svet, Aby kazil a ničil jeho kvet, Ale preto, žeby On prinavrátil Ráj, ráj, ktorý Adam bol ztratil, Ano, ráj a veci jeho všetky Život a tiež aj pekné kvietky.   Obsah - Predmulva - Kapitola 1 - Kapitola 2 - Kapitola 3 - Kapitola 4   - Kapitola 5 - Kapitola 6 - Kapitola 7 - Kapitola 8 -  Soznam Return to Czech Home Page