Kapitola viiI InÉ dÔleŽitÉ nazory.   NÁdvornÉ stlpy. — biele zÁvoje. — striebornÉ hÁČky. — vchodovÉ stlpy svÄtiny a najsvÄtejŠej svÄtiny. — zlatÝ oltÁr — zlatÝ svieČnÍk. — antitypickÍ kŇazi, ktorÍ vidia hlbokÉ veci a levitovia, ktorÍ ich nevidia. — zltÝ otÁr. — archa Úmluvy v najsvÄtejŠej cvÄtiny. — jej obsah a dÔleŽitosŤ (vÝznam). — stolica sl’utovania. — dva cherubÍnovia. — kŇaz nepoŠkvrnenÝ. — zÁhada pred vekami ukrytÁ. [129] V PREDCHÁDZAJÚCOM opise náročky v nechali sme vystvetlenia niektorých zaujímavých podrobností, ktoré sa teraz dajú lepšie porozumeť tým, ktorí skrze pozorné študovanie, obsiahli jasné porozumenie o všeobecnom pláne Stánkovom, jeho službe a o jeho typickom význame. 254Stlpy, ktoré stále v "Nádvorí", a ktoré slúžily čo podpora bielym závojem (oponam) predstavujúcich ospravedlnených veriacich. "Nádvorie", jako sme to už mali št'astie videt', predstavovaly ospravedlnený stav. Stlpy boly zhotovené z dreva, látky ktorá je zkazitel'ná, ktorá zhnije, ktorá je porušitel'nou, týmto dávajúc na javo, že trieda takto znázorňovaná nie je skutočne dokonálou čo sa l'udskej bytnosti týka; a poneváč l'udská dokonálosť [130] bola typicky predstavovaná med'ou a tak tieto stlpy maly byt' zhotovené z mede, alebo maly byt' aspoň med'ou obyté, aby skutočne mohly predstavovat' dokonalé bytnosti. Ale stlpy avšak boly zhotovené z dreva, ony predsa boly vsadené do medených očiek (držatok), čo nás zase učí tomu, že trebárs boly v skutočnosti nedokonalými, predsa ich postavenie je takým, jako postavenie dokonalých l'udských bytností. Bolo by to celkom nemožným, aby sa dalo jasnejšie predstavit' ospravedlenie skrze vierou. 255Biela opona, ktorá súc podporovaná stlpami, tvoriala "Nádovrie" a tiež zobrazovalo to samé ospravedlenie a či čistotu, jako vyznane pred svetom. Nasledovne, tí ospravedlnení mali by ustavične držat' pred zrakom sveta (pred "Táborom) čisté plátno, predstavujúce Kristovú spravedlivost' čo ich zaobálenie. Fil. 3:9. 256Strieborné háčky, pomocou ktorých stlpy podporovaly oponu, boly symbolom pravdy. Striebro vo všeobecnosti je symbolom pravdy. Ospravedlnení veriaci, zastupovaní stlpami v "Nádvorí", takto môžu skutočne a pravdive tvrdit', že Kristova spravedliost' pokrýva všetky ich nedokonálosti. (2 Mojž. 27:11-17; 1. Jána. 1:7.) A potom zase je to pomocou pravdy, že oni sú v stave držat' sa svojho ospravedlenia. 257Dverové stlpy pri vchode do Stánku, — pri "dverách Svätiny" — boly zakrytými prvým "Závojom". Tieto stlpy boly celkom inakšími od tých, ktoré sa nachodily v Nádvorí a predstavovaly "nové stvorenia v Kristu" — pomazaných svätých, zo stánovíska jejích noveho života; kdežto stlpy v nádvore predstávovali posvaéních veriacich za stánovíska jejích ospravedlného tela. Božie príjat'e posvätených veriacích sme boly videly je to cesta do Svätynie, [131] cesta k "novote života" v Kristu —nebeské nádeje, namáhy, a podújt'a. A tak tieto stlpy maly by zobrazovat' túto zmenu, a to ony aj činia; lebo tieto stlpy boly pokryté zlatom, čo symbolisovalo Božské veci. A poneváč boly vsadené do medených očiek, predstavovaly ony, jako "máme tento poklad (ten prospešní Božský život) v zemských nádobách" (2 Kor. 4:7); t. j., že naš novy život sa ešte vždy nachodí a že spočíva v našej ospravedlnej l'udskosti. Toto, jako sa, pamätáme, srovnáva sa celkom s tým, čo sme našli vo "Svätiny a čo symbolisovalo naše miesto a či naše postavenie čo nových tvorov, nie ešte dokonalými. — 2 Mojž. 26:37. 258Dverové stlpy "Najsvätejšej Svätiny" nachodily sa hned' za druhým "Závojom" a predstavovaly tých, ktorí prejdú za telo (závoj) celkom, ktorí prejdú do úplného duchovného stavu. Tieto stlpy boly celkom tak stavané že ony úplne to zobrazovaly. Pokryté súc zlatom predstavovaly Božskú prírodzenost', ale nie viac vsadenú v medených očkách —nie viac spolehajúc sa na žiaden l'udsky stav — ony vsadené boly do očkách strieborných (skutočnosti, pravdy a pravdivosti) zdajúc sa nám hovoriť. Ked' prejdete dnu za tento závoj, budete dokonalými  — skutočne a verne novými stvoreniamí. — 3 Mojž. 26:32. 259Zlaty stôl, na ktorom. vo Svätine bol nakladený nekystnutý chlieb, predstavoval Cirkev čo celok, zahrňujúc do nej Ježiša a apoštolov všetkých posvätených v Kristovi, ktorí koriajú službu "slovo života zachovávajíce". (Filip. 2:16) Ohromná práca pravej cirkvi tohoto veku pozostávala s krmenia, osvetl'ovania všetkých tých, ktorí konajú vstúpia do smluvy duchovného stavu. Nevesta Kristova má sa pripraviť. (Zjav. 19:7.) Svedčit' [132] svetu v terajšom veku je zaiste len vedl'ajším a náhodilým. Úplne požehnanie sveta nasledovat' bude v "určitom čase" Božom, až po skončenom Evanjelickom Veku (atititypický Deň Pokánia a jeho obetovanie je privedený ku konci.) 260Zlaty sviečník a či držiatko svetiel, ktorý stál práve oproti Zlatého stola a ktorý osvetl'oval celú. "Svätinu" bol zhotovený zo zlata a síce vytlčený jednoho kusu. Mal sedem ramien, či vetev, z ktorých každú a úplný počet'. Toto predstavovalo úplnú Cirkev od jej Hlavy Ježíše až do posledného člena, zahrňujúc do toho aj toho posledného člena "malého stádca", a ktorých On vyberá zpomedzi l'udí, aby boli podielberúcimi na Božskej (zlatej) prírodzenosti. Náš Pán hovorí: "A sedm svícnů, kteréž viděl, jest sedm zborů" (Zjav. 1:20.) — Cirkev, ktorej sedem stupňov alebo rozvojov boly symbolisované siedmimy sborami v Malej Azii. (Zjav. 1:11.) Áno, tento sviečník predstavoval celú a úplnú Cirkev prvorodných, nie menovitú, slovnú, ale pravú cirkev, ktorej mená sú  v nebi zapísané  — pravé svetlonositelia — to pravé "Král'ovské Kňazstvo". 261Práca, jakou bol tento sviečník zhotovený, bola peknou a čo ozdoba na sviečníku nachodilo sa ovocie a za ním hned' kvietko, zase ovoc a zase kvietka a tak to šlo až do samého konca radom za sebou — čo zase predstavovalo cirkev pravú čo peknú a plodivú od samoprvu až do posledy. Lampová čiastka na vrchu každej vetvy bola vyhotovená v podobe mandly, význam ktorej budeme môct' videt' vtedy, ked' budeme pojednávat' o význame Aaronovej palici. 262Svetlo týchto lámp pochodilo z olivového oleja, ktorý [133] bol výšliapaný" a či zjemnený; a svetlo týchto lámp bolo zápalene len večer (2 Mojž. 27:21. 30:7, 8; 3. Mojž. 24:3; 2 Chron. 13:11). Olej symbolisoval Ducha Svätého, a olejové svetlo symbolisovalo sväté osvecovanie — ducha pravdy. Toto svetlo bolo len kňazom v prospech, lebo iným nebolo dovolené ho shliadnutí alebo mat' osoh z neho. Takto bol predstavený duch mysle, ktorý bol Bohom daný k osvetlení Církve v hlbokých veciach Božích ktoré sú úplne skrytými od prirodzeného človeka (1 Kor. 2:14), a to aj vzdor tomu, že je človek moralne opravení a šlechetní. Nikto okrem verne posvätených to jest "Král'ovské Kňazstvo" nemal dovolené videt' toto hlboké svetlo ktoré bolo skryté vo "Svätine". Kňazi (posvätné Telo Kristove) majú vždy oprávenu príležitost', lebo to svetlo je pre nich určené. Žid. 9:6. 263Svetlá tieto boly Vysokým Kňazom Aaronom a Jeho synmi, ktorí po ňom úradovali každé ráno obstrihané a očistené a olejom naplnené a každy večer zápálené. A takto náš Vysoký Kňaz každodenné naplňuje nás viac a viac s myslenku Ježiša, očist'uje ohorený knótik zemského tela — očist'uje zriedlo, skrze ktoré Duch Svätý účinkuje. 264Ten fakt že lámpy boly držene zápalení počas celej noci může tiež zobraznit' osvietlenie Slova Božieho počas noci Veku Evanjeliumovoho ktoré slovo je opisane že je "jako svíce v temném místě svítici, . . . . až by se den rozednil, a dennice vzešla". — 2 Pet. 1:19. ANTITYPICKI LEVITOVIA 265Potomci Levi aj počas iných dňov mimo Dňov Pokánia mali podiel na povinnostiach a, právach služby, týkajúcej sa Stánku na púšti. Levitovia veru konali mnoho práci, [134] spojenej so stavbou a síce v obidvoch prípadoch, už či Izrael spočíval v tábore a či ked' bol na ceste. Musí sa, s pozornost'ou povšimnút' avšak to, že žiaden Levit, ktorý nebol zároveň kňazom, nebral žiaden podiel v žiadnom smysle v ceremoniach Dňa Pokánia; a preto už čokol'vek títo Levitovia znázorňovali. to musí byt' nejakou triedou alebo triedami, prijmajúcich Božské požehnanie a stávajúc sa činnými v služby Božej po antitypickom Dni Pokánia, vo veku Evanjelickom. TABOR IZRAELITOV POČAS PUTI 266Ked' my upotrebujeme výrazu Levitovia, to sa má rozumet', že toto sa obyčajne vzt'ahovalo na Levitov iných, než tých kňazských, ktorých rad a rodina boly tiež z kmenu Levitovského. Leviho synovia boli traja: Gerson, Kahat a Merari (4 Mojž. 3:17.) Jeden zo synov Kahata bol Amram otec Mojžiša a Arona posledne menovaný pod Božským vedením, stal sa hlavou Aronovského kňazstkého radu. 267Všetci [135] synovia Leviho boli tými, ktorým sa dali popredné postavena blízko Stánku: rodina Gersona postavila svoje šiatre západne od pred posvätnim zátvorom; k severu postavili svoje šiatre Meraritovia; kdežto od juhu boli usadení synovia Kahata. Mojžiš a Aron boli pravnukami Kahata, ale títo boli postavení hned' východne od Stánkového vchodu, blízko brány, poneváč oni boli oddelení od svojich bratov zvláštnym pomazanímk tomu, aby konali prácu obetovania, zvlášť ku konaní obetnej práci počas Dňa Pokánia, ktorá obsahovala zvláštnú "obet' za hriechy". — 4 Mojž. 3:23-38. 268Žiaden zpomedzi Levitovských rodín nemal žiadneho dedictve v zeme (4 Mojž. 18:23), a títo zobrazujú všetkých tých, ktorí učinia verné, srdečne posvätenie sa Hospodinu, aby vždy a neprestajne sa starali o jeho vól'u a službu. A ešte d'alej postavili si šiatre Levitovia vo všecbecnosti, zobrazujúc stav svehlavých a svojvol'ných, z ktorého miesta boli braté kozliatka k obeti za hriechy. V otcovi Adamovi celý svet opustil Božský stav priazni a súladnosti s Bohom a nastúpil na cestu, na ktorej svevol'nost' hrala väčši podiel, než vôl'a Božia. Ježiš bol dokonálym človekom, bol narodený v sieňovom stave a vo viditel'nom rozdiele so svojim predchodcom král'om sveta, nedovol'ujúc ničoho, ani tej najbol'astnejšej a tej najponižujúcej jeho samého ničiacej obeti to, aby ho táže pohla s dokonálej vernosti a prijemnosti k Božej "Nebo jsem sstoupil s sebe, ne abych činil vůli svou, ale vůli toho, kterýž mne poslal." (Jána 6:38). A zase: "Aj, jdut', jakož v knihách z (väčšia tíchto vzorov) psáno jest o mňe, abych činil, o Bože, vôli tvou." Žid. 10:7. 269Namiesto toho, aby bol odvrátený od priazne s Bohom [136] svojou obet'ou, namiesto toho, aby bol skutočne "zničený a trápený", táto príležitost' k obeti bola úctená Ježišom čo znak zvláštnej priazne, pochodiacej od Hospodina, a následkom toho On bol v stave počít'ovat' radost' v plnení vôli Otcovej. On vstúpil do bližšieho obcovania so Svätinou a je bohato cteným a odmeneným v Najsvätejšej Svätine. 270Tí l'udia, ktorí trebárs sú narodení v táborovom stave, počuli niečo o príležitostiach príbliženia sa blízko k Bohu skrze Krista Ježiša, a tí, ktori sa rozhodnu k opusteniu stav svevol'ný a prevziat' vôlu Božiu za vedúcu nie sú tak početnými. Ale zpomedzi tých, ktorí sa pribrali konat' jeho vôl'u, nie všetci ju konajú v takej plnosti, v jakej sa ju zaviazli konat', lebo vôl'a Hospodinova pre túto antitypickú obet' Dňa Pokánia znamená obet'. A jako sme to už mohli videt' pri uvážovaní o kozlovi hriechoodnášačovi, istá trieda usiluje sa o to, aby sledovala dl'a ushovorenhéo smeru, a nasledovne táto nemôže sa postretnút' s úplným Božím potvrdením, trebárs sú oni milovníkmi spravedlnosti. 271Po pominutí sa dňa obetovania títo menej dôverní nachodia milostitve zaopatrenie pre život a činnost' v spojení s Božím Stánkom, ktorý on postaví medzi l'ud'mi. (Skut. Ap. 15:16). Oni budú duchovnými stvorami, ale ne Božskej prirodzenosti. Títo sú vel'mi dobre zastupení Meraritmi — Merari znamenujúc horkost', a čo vel'ky zástup musí prejst' cez mnohé horkosti ducha, ked' oni sami zbádajú to, že utratili tú vel'kú odmenu nesmrtel'nosti a ked' budú odovzdaní satanovi k telesnému zničeniu. Zjav. 7:9,13; 1. Kor. 5:5. 272Tiež vidíme v type červenej jalovici, jako tí šl'achetní [137] hrdnivia viery, ktorí žili pred vekom, kým bola prijatá a započatá obet' v Kristovi 'svedoctvo obdržali, že sa l'úbili Bohu. (Žid. 11:5.) Keby boli títo žili v tomto veku Evanjelickom, oni by boli opravdu vernými sledovatl'mi šl'apajov Ježišových. Ba v skutočnosti títo sú pred nás postavení čo vzory dôvernosti. (Jakub 5:10). V prichodiacom veku požehnania "pre všetkých l'udí" títo starobilí hodnostári budú mat' postavenia zvláštnej úcty a vážnosti čo princovia sveta" (Žalm 45:16.), majúc dovolené právo "lepšieho vzkriesenia", ktoré má nie prednost' v jakosti toho, jakého obdržia iní verní l'udia na konci Messiášovho panovania, ale prednost' v čase — oni budú mat' svoje dokonále tela, ked' budú vyvolaní zo svojich hrobov. Títo verní sluhovia vo veciach, týkajúcich sa Boha sú vel'mi dobne zobrazeni vo Kahatských na juhu, lebo Kahat znamená spojenca alebo súdruha (kamaráta). 273Na východnej strane rodina Amramova (vel'mi povýšená) znázorňuje kňazskú rodinu malého stádca. Obidvoje v type a antitype táto rodina má úplnú správu všetkých vecí náboženských, ich bratia, všetci ostatní Levitovia, sú ich čestnými pomocníkmi alebo sluhami. 274Tieto tri triedy, to jest Amramotovia, Kahatskí a Meraritovia zobrazujú nám tri triedy, ktoré zažijú "životné vzkriesenie". (Jána 5:29). Oni všetky sú posvätené, oni všetci opustili tábor, svojvol'ný stav a budú mat' právo sulžby vantitypickom Stánkovom zariadení, alebo v stave vôli Božej. Ale je ešte aj iná trieda ktorá bude vyvinutou v "súdom vzkriesení". A títo sú Gersonitovia, ktorí vo vzore sa nachodia západne od Stánkovej stavby. A títo zobrazujú triedu ovečiek Milleniálneho veku. Oni sa budú venovat' služby Božej a dokonaniu vôle jeho skrzenich. [138] Tí zpomedzi l'udstva, ktorí naliehajú na to, aby zostali vo stave táborovom a v upotrebovaní svojich telesných volnosti a radšej týmto dávajú prednost' než Hospodinovi, tí budú odrzaní pri konečňom osievaní. Oni budú kozlami svevol' nými. 275Je povšimnutel'ným to, že žiaden zpomedzi Levitov nemal žiadneho dedictva v zeme. Ale toto neznamená to, žeby oni nemali žiadneho záujmu v záležitostiach sveta; ba prave opačne, všetky tieto triedy Levitov budú mat' tú najhlbšiu zaujatist' v jeho blahobytu a poniektorí z nich budú mat' dedictvo na zemskom okršleku. Ale to, čo oni majú, to zachovajú pre Hospadina. Oni budú to považovat' čo posvätnú dóvernost', pamätajúc na chybu ich predchodcu, Adama, ked' on omeškal si vážit' vážnost' svojej zodpovednosti voči Bohu, pre tu svoju maličku svetovú ríšu. — 3. Mojž. 25:23. 276Amramotovia, tá kňazská, obetovavšia trieda, sú tými prvými požehnanými l'účami vychodiaceho Slnka Spravedlnosti Kahatskí a Meraritovia sú tými nasledujúcimi ktorí obsiahnu požehnania a priazne tohoto dobrotivé prostredkovatel'a svetla a tepla; kým Gersonitovia, už dlho v tieňach Božej cirkvi, čakajú na slávnostné prejavenie a dokonanie synov Božích. Určeného času oni tiež budú požehnaní; lebo Kristus Ježiš sám dal výkupnú cenu za všetkých. — 1. Tim. 2:6. 277Je to práve možným, že Gersonitovia, zobrazujú židovský národ, ktorý "jsou milí pro otce". (Rim. 11:28). Jakýsi podklad pre tento náhl'ad je dosažitel'ným s výpovede apoštola Jak [139] oba, ked' riekol: "Potom se navratím, a vzdělám zase stánek Davidův, kterýž byl klesl, a zbořenin jeho zase vzdélám, a vyzdvihu jej, tak aby ostatkové toho lidu (všetci židia, ktorí predtým neboli požehnaní čo duchovné semeno) hledali Pána, a (dodatočne) i všickni pohané, (i všetky iné národy), nad kterýmiž jest vzývano jméno mé, dí Pán, kterýž činí tyto všecky věci." (Skut. Ap. 15:16, 17; Ozeáše 9:l1, 12.) Tieto slová nesú pokyn ten, že pohani (ba aj všetky iné národy, ktoré sa teraz nachodia vo stave "divokosti", ale ktoré konečne prídu do Božskej rodiny skrze posvätenie a takto budú nazyvane dl'a mena Hospodina) budú oddelení od krvného povodu Abrahamovho. Jestli je mienený tento smysel' týmito slovami, nuž vtedy národy sveta, aj vtedy, ked' sa ony spolčily s Božským požehnaním skrze Izrael, potom, ked' sa už naučily chodit' cestami Božími, (Iz. 2:4), sú zobrazené väčším táborom Izraela. Musí byt' prijatý tento náhl'ad, alebo Tábor (pustatina, stav pohanskej nevedomosti) musí byt' odstránený s obrazu; lebo žiaden, ktorý sa drží a sleduje svevol'nost', nemóže dosiahnut' večného život. 278ZIatý oltár vo "Svätine" zdá sa, predstavuje "malé stádce", posvätenú cirkev v terajšom obetavom stave. Z tohoto oltára vznáša sa príjemná voňa kadidla, prijatel'nej Bohovi skrze Ježiša Krista. To v tom smysle zobrazní odpovedí ku skúškam zo strani kňazskej triedy; dobrovolne služby, díky dobrovolna poslušnost porovna sa dikučinenia — vo všetkých ich skutkoch, ktoré oni konajú k sláve Božej. Tí, ktorí takto obetujú kadidlo prijatel'né Bohom (l Petra 2:5) prichádzajú vel'mi blízko k svomu Otcovi — bližšie k tomu "Závoju", ktorý delí od "Najsvätejšej Svätiny"; a jestli oni majú nejaké žiadosti, ktoré chcú predniest', tieto žiadosti môžu byt' prednesené kadidlom — "mnoho kadidla s modlitbami všetkých svätých". (Zjav. 8:3.) Modlitby takýchto Božích kňazov sú osožnými [140] a uplatnými. Náš Pán Ježiš ustavične držal kadidlo vždy horiace a tak mohol povedat': "Ja viem, že Ty mňa ustavične slyšíš". (Jána 11:42.) A taktiež tí podriadení kňazi "údovia Jeho Tela" budú vždy slyšané, jestli ustavične budú obeťovať kadidlo viery, lásky a poslušnosti k Bohu: a žiadni z  tých, ktorí nezadržia sa dl'a jeho smluvy, nesmú očakávat' to, žeby ich žiadosti boly vypočuté — "Zůstaneteli ve mně, a slova má (učenie) zůstanou lit' v vás, což byste koli chtěli, proste, a stanet' se vám." (Jána 15:7.) Potreba jasného pochopovania učenia Kristovho čo sprievodčej k našim žiadost'am je nutná, aby sme nežiadali "nevhodne" a von so súvislosti s Božieho plánu, toto vzdor tomu, že je málo kedy bádatel'ným, predsa je v Písme jasne poukázané. 279Z názorov tých, ktoré sme už pretriasali, rozhodne naučili sme sa niečo o sláve "Najsvätejšej Svätiny" (dokonalý, Božský stav), ku ktorej sa žiaden človek priblížit' nemôže (1 Tim. 6:16), ale ku ktorej "nové stvorenia v Kristu Ježišovi", ktoré budú učinené spoluúčast' berúcimi v Božskej prirodzenosti — konečne prídu, ked' ukončenné bude Obetovanie kadidla so strany úplného Tela Kristovho, to jest "Král'ovského Kňazstva, a ked' oblak príjemnej vône ide pred nimi do prítomnosti Jehovy preto, aby oni mohli žit' za "Závojom", súc prijatel'mi Bohu skrze Ježiša Krista ich Pána. DNUKAJŠOK "NAJSVÄTEJŠEJ SVÄTINY" 280Archa Úmluvy, alebo "Archa Svedoctva" bola tým jediným predmetom nábydku v Najsvätejšej Svätiny. (Vid' Žid. 9:2-4 a Diaglott poznámku) Meno tejto Archy Úmluvy povzbudzuje nás k tomu, že ona zobrazovala ztelesnenost' [141] Jehového plánu, ktorý sám v sebe umienil pred zažiakom stvorenia Božieho — prv, než by sa boly začaly utvárat' prvky tohoto plánu. Archa predstavovala večití ciel Boží, Jeho prednariadené zariadenie bohatstiev a priazne pre l'udstvo v Kristovi (Hlave a Tele) — "skrytej záhady."* Ona teda predstavuje Krista Ježiša a jeho Nevestu, to "malé stádce", majúc brat' podiel v Božskej prírodzenosti, a byt' obdarenými s mocou a vel'kou slávou ktora čo odmena našho vysokého povolania — tú radost', predloženú pred nášho Pána a pred všetkých údov jeho Tela. *)Vid' Božsky Plan Vekov, Kap. 5. 281Jako už spomenuto, Archa bola pravouhel'nou porovnajte (Zjav. 21:16.) obt'ahnuta zlatom, znázorňujúc Božskú prírodzenost' povolenú oslavovanej cirkvi. Obsahovala dve tabul'ky Zákona (5 Mojž. 31:26), Aaronovú palicu, ktora vzklícila (4 Mojž. 17:8), a Zlatý hrnec s Mannou (2 Mojž. 16:32). Zákon poukazoval na to, jako Kristus postretne sa v úplnej miere s požiadavkami Božieho dokonalého zákona a tiež aj na to, že práva autorita mu bude sverenou čo vynášača zákona. 282Spravedlnost' zákona bola úplne splnená našou Hlavou, a tiež je zdánlive vyplnenou vo všetkých nových stvoreniach v Kristovi, "ktorí nekráčajú podle tela, ale podle Ducha", to jest ktorí chodia v poslušnosti nových náklonností. (Rim. 8: 1.) Nedokonálosti starej prirodzenosti, ktoré my denne ukrižúvame, ked' sú raz pokryte zasluhu Krista., sú nám zase nie pripísané čo novým stvoreniam — dokial' sotrvame v Kristovi.   283Ked' je napísané, že "spravedlnost' zákona je splnená v nás", to znamená, že konec nášho smeru (doknálosti) [142] je pripočitaná nám, lebo my kráčame za alebo ku skutočnej dokonálosti, ktorá ked' je dosiahnutá, bude tým stavom, ktorý je znázorňovaný tou "Najsvätejšou Svátinou" predstavovaným tou Archou Úmluvy. OBSAH TEJ ARCHY 284"Aaronova palica, ktorá vzklíčila", poukazovala na vyvolený charakter celého Tela Kristovho, čo údov "Král'ovského Kňazstva." Čítaním 4 Mojž. Kap. 17, význam tejto vzklíčujúcej palici bude videný jako Jehova prijal Aarona a Jeho synov — typické toto kňazstvo, zobrazuje Krista a Cirkev — jako tých jediných, ktorí sú v stave vybavovat' kňaský úrad smieritel'ov. Táto palica teda predstavovala tú prijatel'nost' toho "Král'ovského Kňazstva" — Krista, Hlavy a Tela. Palica vypustila zo seba pupence a vydala zrelé mandle. Tá zvláštnost' o mandlovom strome je tá, že sa na ňom objavia ovocné pupná prv, než lístie. A tak sa má aj vec s "král'ovským Kňazstvom": oní začínaju prinášat' ovocie viery prv, než sa dajú videt' lístočký povolania. 285Zlatý hrnec s Mannou znázorňoval nesmrtelnost' bývšiu jednou s vlasnosti Krista v Bohu. Náš Pán Ježiš bezpochybne odvolavasa na to, ked' hovorí: "Tomu, kdož zvítěží, dá jísti tu mannu skrytou". — Zjav. 2:17. 286Manna bola chlebom, ktorý pochádzal dolu s neba čo udržovatel' života Izraela. On predstavoval chlieb života, doručovaný svetu skrze Boha v Kristu. Ale poneváč Izraeliti museli sbierat' toto dodávanie manny  každodenné, ináč hladovat', tak teda bude potrebným pre svet vždy vyhl'adávat' dodatok života a priazne, jestli chcú žit' na veky. 287Ale [143] tým, ktorí sa stanú podiel berúcimi s Kristom, údami Pomazaného Tela, tým Boh dáva zvláštnu nabídku výnimečnej jakosti manny, jeto tá samá a predsa je rozdielnou od tej, ktorá je poskytovaná iným — je to "skrytá manna". Jedna zvláštnost' tohoto hrnca s tou mannou bolo to, že hrnec a manna boli neporušitel'nými; nasledovne vel'mi dobre znázorňuje nesmrtel'nost', neporušitel'nost' stavu, prisl'ubeného všetkým Členom "Semena" — ktoré je Cirkvou. Tá manna a či životná podpora krmená Izraeloví, nebola neporušítel'nou a následkom toho musela sa sbiera' každého dňa. A tak všetci poslušní z človečenstva, ktorí majú byt' svojho času poznatí a uznatí čo Izraelitovia, zaiste budú zaopatrení s nekonečným životom, ale podmienkovite, zaopatrení budú s obnoveným životom; zakial' to "malé stádce", ktoré pod terajšími neprajnými podmienkami sú vernými "víťazmi", dostanú čiastku neporušitel'nu — nesmrtel'nost'* — Zjav. 2 :17. *)Božsky Plan Vekov, strána 175. 288Tu teda, touto pozlatenou Archou znázornená bola sláva, ktorá mala byt' odhálenou v Božskom Kristovi: v vzklíčujúcej palici, v Bohom vyvolenom kňazstve; v zákonných tabul'ach znázornený bol spravedlvý Sudca; neporušitel'nou mannou v nádobe, znázornená bola nesmrtel'nost', Božská prirodzenost'. Ponad Archou touto, tvoriac dianko a či pokryvku alebo hlavu, nachodila sa. 289Stolíca sl'utovania' tabla čistého zlata, na ktorej dvoch koncoch a síce z toho samého kusa kovu, vyformované boly dva cherubíny (anjeli), s krýdlami tak povznesenými jakoby sa priparavovali k letu, ich tváre boly obrátené dnu k stredu platne a či table, na ktorej oni stáli. [144] Medzi cherubínmi, na "Stolici sl'utovania" jedno jasné svetlo znázorňovalo prítomnost' Jehovy. 290Poneváč Archa predstavovala Krista, nuž teda tá "Stolica, sl'utovania", to Slávnesvetlo a te cherubínovia spolu predstavovali Jehovu Boha—"Hlava Kristova je Boh", (l Kor. 11:3.) Jako s Kristom taktiež s Jehovu, On je tuná predstavovaný veciami takými, ktoré zobrazujú vlastnosti jeho charakteru. To jasné svetlo, zvané "Shekinah sláva", znázorňovalo a či predstavovalo Jehovú samé­ho čo Svetlo vesmíru, jako Kristus je Svetlom sveta. Toto je častokrát' dosvedčované mnohými Písmami. "Kterýž sedíš nad cherubíny, o zastkvějž se"; — Žalm 80:2; 1 Sam. 4:4; 2 Sam. 6:2; Izaiáš 37:16. 291Človečenstvo nemóže vstúpit' do pritomnosti Jehovy: nasledovne král'ovský kňaz, zástupujúci Hlavu a Telo, predstavovaný v Aaronom, musia sa stať novými stvorereniami, "podiel berúcimi k Božskej prirode (ukrižujúc a pochovajúc l'udskú prirodou), prv, než by maly zasľubenu príležitost' do prítomnosti tejto výtečnej slávy. 292Tá tabla a či platňa, ktorá bola menovaná "Stolicou sl'utovania" (alebo viac správne Stolicou smierujúcou, poneváč na nej kňaz obetoval krv obetí, ktoré smerovaly a či uspokojovaly požiadavky Božskej spravedlnosti) znázorňovala podložnú nauku o Jehovom charaktere —spravedlnosti. Božský tron je postavený a založený na Spravedlivosti. "Spravedlnost' a súd sú základom tronu Tvojho." — Žalm 89:15; Job 36:17; 37:23; Izaiáš 56:1; Zjav. 15:3. 293Apoštol Pavel upotrebúva grécko slovak označeniu "Stolici sl'utovania" a či Stolici smierenia (hilasterion) [145] ked' pojednával o našom Pánovi Ježišovi, hovoriac: — "Jehož Boh vydal za smírci (albo Stolicou sl'utovania) . . . . kukázaní spravedlnosti své . . . . aby on spravedlivým byl, a ospravedlňujícím toho, kterýž jest z víry Ježíšovy." (Rim. 3:25, 26.) Táto myšlienka je v úplnom súvise s predchádzajúcim predostrením. Spravedl­nost' Múdrost', Láska a Moc sú Božou Vlasnost'ou prave tak sú aj v jeho pláne, v ktorom sa tieto vlasnosti všetky spoja k spase l'udskej: ale Bohu sa l'úbilo, aby skrze jeho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša bola zjavená úplná jeho plnost' a aby predostretá bola človečenstvu. Takto vo vzore Vel'kokňaz, vychádzajúc z Najsvätejšej Svätiny, bol žijúcim zástupcom k l'udom spravedlnosti Jehovy, múdrost', láska a moc — žijúcim zástupcom Božskej milost', odpustenia, krotkosti smierčivej. Trebárs je Božská bytnost' závojom obtiahnutá, skrytá pred l'udským zrakom, jeho Božské pripisovania sú predložené všetkým l'ud'om naším Vysokým Kňazom, ktorý, čo žijúca Stolica Sl' utovania pri ukončení tohoto veku pritiahne bližšie k človečenstvu a poskytne porozumenie tých ohromných bohatstiev Božskej milosti. 294Dvaja Cherubíni predstavovali dva iné prirodzenosti Jehoveho charakteru, jako je to odhálené v Slove Božom, tieto cherubíny predstavovali Božskú Lásku a Božskú Moc. Tieto pripisujú Spravedlnost' základ nauky a Láska a Moc tej samej jakosti alebo podstaty a súc toho pozdvihnuté, sú dokonalej súladnosti a shode. Tieto vlastnosti sú všetky z jedného kusa: áno, sú spolu jedno. Láska ani Moc nemôžu byt' uplatnené prv, než nie je úplne Spravedlnost' uspokojená. Potom oni letia k pomoci, k vydvihovaniu ak [146] požehnávaniu. Oni boli na krýdlach, boli prichystaní, ale čakali pozerali na "Stolicu Sl'utovania", pozerali k Spravedlnosti, aby vedeli, kedy sa majú pohnút'. 295Ked' sa Vysoký Kňaz priblížoval s krvou obeti Pokánia, on tú krv nedal na cherubínov. 296To nie: lebo ani Božsku Moc a ani Božská Láska osobytne nevyžadovaly túto obet'; následkom toho Vysoký Kňaz nemusel krvou pokropit' Cherubínov. Je to veru Spravedlnost', jakost' a pripísanie Božie, ktoré každopádne budú prostriedkami k očisteniu vinných, lebo bola to Spravedlnost', ktorá riekla: "Mzda za hriech je smrt'." Nuž teda vtedy, ked' ten Vysoký Kňaz dá to výkupné za hriešnikov, toto výkupne musí byt' odovzdané Spravedlnosti. Nasledovne preto ustálené boly ceremonie pokropenia krvi na "Stolicu Sl'utovania" — Smierujúcu. 297Láska viedla celý výkupný plán. Bolo to preto, lebo Boh tak miloval svet, že zoslal svojho jednorodzeného Syna, aby vykúpil ten svet tak, žeby On zaplatil Spravedlnosti výkupnú cenu. Teda Láska bola činnou, pripravovala sa k vykúpeniu hned' od toho času, ked' nastal hriech; áno, ešte "pred ustanovením sveta." — 1 Petra 1:20. "Láska to bola, ktorá našla spósob K zachranení povstalého človeka 298Ked' obete Dňa Pokánia (vôl a kozel) budú dokončenými, Láska ostála, aby mohla videt' výsledky jej práci. Ked' je krv pokropená, Spravedlnost' volá: Už je dost'; dokonané je! Potom nastane okamih, ked' Láska a Moc možu účinkovat' a tie rýchlo na krýdlach sa vznášajú, aby požehnávali vykúpený rod. Is druhem preliatym krvy, vtedy Moc započne svoje posolstvo, ktoré rovno [147] rozsiahla s Láskou, upotrebujúc toho samého medzítka — Krista, Archív, alebo bezpečnostnú skrýň Božskej priazne. 299Príbuzenstvo a jednotnost' Božskej rodiny — Syna a Jeho Nevesty, znázornené Archou, v súladnosti a v jed­notnosti s Otcom, predstaveného pokryvkou a či diankom — bola ukázanou v tej skutočnosti, že "Stolica Sl'utovania", bola síce pokrývku Archu — ona bola jej vrchom a či hlavou. A poneváč Hlavou Cirkvi je Kristus Ježiš, tak Hlavou úplného Krista je Boh. (1. Kor. 11:3.) Toto je tá jednotnost', za ktorú sa Ježiš modlil, hovoriac: "Ne za svět prosím, ale za ty, kteréž jsi mi dal" — Aby všickni jedno byli, jako ty, Otče, ve mně, a já v tobě, aby i oni v nás byli, aby (vtedy) uvěril svět." —Jan 17:9- 21. KŇAZ BEZVÁDNÝ 300Je tiež významným, že ktorýkol'vek člen kňazstva mal chybné, vadné oko, chybnú ruku, chybný nos, chybnú nohu alebo jakýkol'vek chybný úd tela, ten nemohol zaujat' úrad kňaza (Vysokého Kňaza); a tiež úrad nemohol zaujat' taký člen, ktorý mal zbytok telesný, jako na príklad o jeden prst alebo palec viac. 301Toto poučuje k tomu, že každý úd osláveného Tela Kristovho bude úplne dokonalým, ktorému nebude ničoho zbývat', nebude mu ničoho chybovat; a tiež poučuje aj tomu, že v tom "málom stádci" nebude jedného primnoho a ani jedného primálo, ale len prísne vopred vedený a vopred ustálený počet. Ked' raz Telo Krista bude úplným, d'alšieho pridávku viac nebude, — nebude žiadneho nadzbytku. Preto všetci tí, ktorí boli "povolaní" s [148] týmto "vysokým povolaním", žeby sa stali členmi zvláštne Tela Kristovho a ktorí toto povolanie prijali, majú sa všemožne usilovat', majú hl'adet' k tomu, aby si vybrali svoje povolanie a výber (čo členovia tohoto "malého stádca"), aby si zaistili, aby bežali za obsiahnutí daru. Jestli niektorí z týchto budú l'ahostajnými, nedbanlivými a omeškajú dosiahnutie daru, niekto iný vyhrá namiesto nich, lebo Telo bude úplným; nebude chybet' ani len jeden člen, a nebude ani jedného viac, nebude nadzbytku. Dajte pozor, "nedovol' nikomu kornu vziat'." Zjav. 3:11. "TO TAJEMSTVÍ SKRYTÉ OD VĚKŮ A NÁRODŮ," — Kol. 1:26. — 302Bolo to predmetom prekvapenia a zarazenia pre niektorých, že tá chlúba (sláva) a krása Stánku, jeho zlaté steny utešené a vyrezané zariadenie, jeho závoje podivnej práci — boly tak úplné pokrytými a skrytými pred zrakom l'udu; ba takrečeno ešte aj lúč slnka nebol tam pripustený — jeho jediným ustalenym osvetlením bola lampa vo Svätiny a Shekinah sláva v Najsvätejšej Svätine. Ale toto je všetko v poriadku s poučením, ktoré obdržali so služby Stanku. Jako Boh pokryl vzor a ukryl jeho krasu pod závoje a pod drsné, neprehliadne kože, tak slávy a krásy duchovnyich vecí videné sú len tými, ktorí vstúpia do stavu posvätného — a stanú sa "Král' ovské Kňazstvo". Títo potom vniknú do ukrytého, ale slávnostného stavu, tí, ktorí sú vonka, nie sú v stave poznat' a ocenit'. Ich slávnostné nádeje a tiež ich postavenie čo nových stvorení, sú pred zrakmi ich spolubližných skrytými.   Obsah - Predmulva - Kapitola 1 - Kapitola 2 - Kapitola 3 - Kapitola 4   - Kapitola 5 - Kapitola 6 - Kapitola 7 - Kapitola 8 -  Soznam Return to Czech Home Page