ABEK ORVY MUČEDELNÍK.
Slovo
„martyr“ znamená tol´ ko čo svedok, a je použivané zvláštne
pri spomienke tých, ktorí svedčili verne za vec Hospodína, za cenu
utrpenia smrti. Abelovi dostalo sa tej prednosti, že bol prvým mučedelníkom
za Boha. Vel´mi pozoruhodným je to, že skoro všetci mučedelníci
trpeli od rúk vlastných „bratov“. Takto Ježiš a Apoštolovia boli
prenasledovaní najviacej zo strany židovskych bratov, účastnikov tých
istých požehnaných sl´ubov a nádeji. (Ján. 16:2,3) Jak divne, že
tomu tak musí byt´.
Podobne
i behom veku Avanjelia, krest´ania trpeli mučedelnictvo z rúk
spolukrest´anov. Toto predpovedalo Písmi Sväte, hovoriac, „Vaši
bratia, ktorí vás nenávideli a odvrhli vás, riekli, „Nech je Boh
zvelebený. Avšak on zvaví sa ku vašej radosti, a oni budú zahaňbení.“
Každy mučedelník, v pomere svojej vernosti, konečne
obsiahne korunu života, kdežto všetci jeho prenasledovatelia konečne
budú zahaňbení.
Panovanie
Hriechu a Smrti trvalo za štyritistíc rokov, prv než Boh poslal Syna
svojho na svet aby tento bol Vykupitel´om a Spasitelom sveta. Sykupitel´
tento oslobodil ho z otroctva Hriechu a Smrti, avšak toto nemohul učinit
dotial kým nezaplatil pokutu smrti- zomrúc, Spravedlivý za nespravedlivých.
Behom tíchto štyritisíc rokov podávané boly s času na žas
neurčité sluby. Avšak začiatok ku ich splneniu nebol zrobený
až kým sa Ježiš neobjavil. Ešte i tieto nejasné sl´uby boly ohraničené
na židovský národ. Mimo tohoto národa, Pohani, neobdržali žiadnžch
sl´ubov vzt´ahujucuch sa k Bohu. Títo
boli zatracenými hriešníkmi „súc odcudzeni od spoločnosti
Izraela, a cudzí od úmlov zasl´úbenia, nádeje nemajciúci, a bez Boha
na svete. – Ef. 2:12.
Dl´a
Sv. Pavla, za šesti´tišíc rokov panovalá Smrt a Hriech nad nami.
Krestania ešte sa modlia za požehnaný Deň Messiasa, ked bude Satan
poviazaný. Vtedy nastúpi požehnanie miesto hriechu, žalosti a smrti.
– Zvaj. 21:4.