JAKUBOV SEN O REBRÍKU.
NECH
povedali čo chceli nezasvätení spisovatelia pri zatracovaní
Jakuba, zasvätení pisatelia Biblie nehovoria nič zvláštne
zatracujucé, ale mnoho o ňom. Zvláštne zatracujucé, ale mnoho o
ňém. Zvláštne jeho viera je chválená.
Jakub
bol uznatý dedič vel´kého Sl´ubu daného Bohum jeho starému
otcovi Abrahámovi. Tento sl´ub považovaný bol za taký významný, a
viera v ňom taká potrebná, že Boh ho konečne potvrdil
svojou prísahou. Božia Múdrost´ vopred pznačila, že toto požehnanie
príde nie skrze Išmaela, ale skrze Izáka. – Gen. 21:12.
Sv.
Pavel tvrdí, že Božské rozhodnutie bolo učinené prv nežli Jakub
alebo Ezau učinili dačo ohl´adom výberu. Boh jednoducho predurčil
že požehnanie préde skrze Abraháma, Izáka, Jakuba a neskoršie skrze
Jakubovu rodinu, deti Izraela. – Rim.9:11,12.
Ezau
miloval zábavy a rokôse. Jakub jeho brat, blíženeč, narodený o
okamih neskoršie, miloval Abrahámov Sl´ub, a pozemské majetky nedržal
za nič v porovnaní dosiahnutia tejto ceny. V jeden deň
ovidvaja boli hladní, Jakub si pripavil hostinu, avšak miesto toho aby
dal polovic bratovi ponúkol mu všetko ako zámenu za dedictvo Sl´ubu
zrobeného Abrahámovi. Ezau vd´ačne toto prijal, ceniac si viacej
jedlo nežli sl´ub, ktorý sa mu netdal nikdy splnitelným. – Gen.
25:31-34.
Jakubova
matka, znajúc o nedostatočnom charaktere Ezaua, uzatvárala, že
Jakub ked´ odkúpil právo prvorodzenstva, môže celkom oprávnene
predstavovat´ Ezaua a obdržat´ požehnanie. Ona vedela, že toto bude
znamenat´ požehnanie. Ona vedela, že toto bude znamenat´ pre neho
ztratu domova a stavenie na kocku vlastného života. Utekajúc z domu,
Jakub uložil sa v noci vedl´a cesty ku spánku, a mal sen o rebríku
ktorý siahal od kameňa pod jeho hlavou až do Nebe, po ktorom anjeli
sostupovali a vystupovali. Sen tento predstavoval vyplnenie Abrahámoveho
sl´ubu, o ktorý sa Jakub vel´mi zaujímal, znovuzaloženie
pokoja a bratstva medzi Nebom a Zemou.
