BABYLONSKA VÄŽA.

O NIEKOLKO rokov po potope, svet začínal byt´ obydltným. Príkazy podané Noemovi a jeho synom boly viac alebo menej zypudnuté, adúhovy slúb ztratil mnoho zo svojoho významu. Ztratiac dôveru v Boha, l´udia začali stavat´ Babylonskú väžu, ktorá i Bohu naprotiven byzachranila ich od jakejkolvek vodnej potopy v budúcnosti. Bohuýial, akí krátkozraki, jako všetci, ktorí maju mnoho svetskej múdrosti! Písma Sväte zatracujú takýto nedostatok viery medzi krestánmi, a zatracujú pokusy chránit samých seba a svoje zemské záujmy, nechávajúc Boha a Jeho Plán celkom zo svojich výpôčtov. Niektorí zapierajú Boha dnes tým stým spôsobom, hovoriac, „Nečakajte na veci od Boha sl´úbené. Jestli čakáte na Boha aby ten nieco vykonal za vás, to nebude vykonane nikdy.“ Inými Slovami, žijeme v dnoch, kde viera v Božej voli a v Božskom Pláne zdá sa upadúvat.

Boh zakončil vec túto tým, že pomiatol jazyky a rozohnal l´udi tak aby nemohli viacej spoluučinkovat´ pri d´alsšich bláznivych podujatiach. Biblia  spomínajúc toto, hovorí: „On mal určený čas vopred ustanovený, a hranice ich bývania; že by hl´adali Hospodina, jestli snád tužili by za Ním, a aby Ho našli.“

Rozdielnost reči je  jednou z najpozoruhodnejsích vecí na svete – účinnou prekážkou ku zabráneniu l´udstvu spojit sa za dosiahnutím svojich vlastných, sobeckých a hriešných cielov. Toto oddal´ovalo vel´ký Deň Hňevu.