ŽIVOT KRÁLA SAULA UŠETRENY

KRÁL Saul bol prvým králom Izraela. Bol vyšší o hlavu a ramená od svojich bratov, a s l’udského stanoviska bol takmer dokonálost’ou. Mal tiež i značne vedomosti. V skutočnosti toto však bolo príčinou jeho nezdarov. On zabudol na ten rozdiel, ž jeho královstvo je celkom rozdielné od iných královstvi, a pokúsil sa sparvovat’ ho dl’a spôsobu druhých králov. Čo sa týka Izraela, Boh sám sa vyhlásil za Krála, a človek na trone bol v skutočnosti iba Jeho zástupcom, a mal sa riadit’ dl’a Neho vo všetkom. Poneváč Dávid bol žiadostivý konat’ všetky tieto veci, a bol ochotný vždycky ol’utovat’ všetko, náhle zbadal že sa previnil, on bol uznatý ako “človek dl’a srdca Božieho.” Jeho srdce bolo dobré.

Pomazanie Dávida bolo držané v tajnosti, avšak Saul jednako začal nahliadat’, že priažen Božia je s Dávidom, a že tohoto l’ud Izraelský miluje, hlavne od vtedy čo vyslobodil ich od Goliáša a vyhral niekol’ko bojov. Král Saul sobeckým spôsobom žiadal aby rodina jeho stále dedila tron, a ztadialto pochádzaly úmsyle ku zničeniu Dávida. Saul vyhlásil Dávida za zbojníka, a pri kázdej príležitosti hladel ho zabit’, a tak prekazit’ Boži ciel’.

Dávid, naopak, pri dvoch prile žitostiach mal život Saulov v rukách, a predsamu ho nevzal. V tomto bol človekom dl’a srdca Božieho. Boh umienil si aby bol pomazaný, a že mu dá tron. Až kým čas Bohom určený nepríde, Dávid mal čakat’. Ked’ Dávid uštril život Saulov, jednal v súhlase s vôl’ou Hospodina: “Netýkajte sa Mojích pomazaných, a nerobte krivdy Mojím prorokom.” Král Saul bol pomazaný, a vtedy pozostávalo pre Boha shodit’ ho a dat’ tron Dávidovi, ked’ na to pride čas. A Boh tak i učinil.