ÚMLUVA NA HORE SINAI

MOJŽIŠ slúžil ako sprostredkovateľ medzi Bohom a Izraelom na hore Sinai. Ľud sa tam zaviazal zachovávať Boží Zákon.  Boh im sľubil, že jestli oni zachovajú tento zákon, obsiahnú za to život večný. Ďalej, môžu učinit’ zadost’ obetným požiadavkám semena Abrahámovho, sobrazeného v obetovaní Izáka, a môžu zdedit’ Sl’ub, “Požehnané budu v semene tvojom všetky národy sveta”. – Deuter. 5:1-6; Gen. 22:18.

L’ud s ochotou prijal tieto záväzky, hovoriac, “Všetky tieto veci vykonáme,” nepredstaviac si úplne význam tohoto Zákona. Dl’a Ježišovho vysvetlenia zákon tento znamená, milovat’ Boha svojho z celého srdca z celej duše svojej a zo všetkej sily svojej a milovat’ budes bližného ako seba samého. Nedokonalí ako všetko l’udstvo, židia neboli v stave zachovat’ tento dokonalý Zákon. Nehodni sami života, nemohli vykúpit’ druhych; a preto nemohli požehnat’ druhé národy.

Ked’ neskoršie stali sa znechutenými, Boh ich uistil, že neskoršie im dá Novú, alebo výhodnejšu úmluvu, skrze väčšieho muža ako Mojžiš, ktorý im pomôže z ich upadlého stavu a pripraví ich na cestu ku Božskému požehnaniu l’udí. – Jer. 31:31; Mal. 3:1-3.

V pravom čase prišiel prisl’úbený Messiáš, nie v sláve, ako Ho očakávali, ale v chudobe, aby zomrel za Hriech. “Prišiel medzi svojich vlastných (židovský národ) a svoji Ho neprijali” – ukrižovali Ho. (Jan. 1:11.) Vzdor tomu, Ježiš začal prácu svoju vyberaním duchovného Izraela, duchovného semene Abrahamovho. Najprv prijal verných židov. (Rim. 11:7.) Ale ešte vždy nebolo ich dost’ zaplnit’ predurčený počet’ Vyvolených. Následkom toho boli pozvaní i Pohani stat’ sa semenom Abrahamovým. Za vyše ako osemnást’ storočí On sbieral vyvolené semeno Abraháma, svätych zo všetkých národov a vyznaní. Ked’ toto bude dokončené, vtedy “Nevesta”, alebo “Telo” Kristovo, bude cestou Božieho požehnania pre všetky národy Zeme, dl’a Sl’ubu daného Abrahámoví. – Gal. 3:29.