OSUD
AMELIKOV.
ZDÁ sa že král Saul nikdy nevedel sa vžit´ do
ducha Hospodinovych prikázaní. On vždycky prejavoval sebevôl´u, ešte
i vtedy, ked´ dostal zvláštné napomínania skrze proroka Samuela, odchýlil
sa od týchto a bol pokarhaný.
Jedným z nezdarov krála Saula bolo to, že ked´
dostal rozkaz ku pobitiu a vyhnatiu Amelikov on neuposlúchul úplne
tohoto rozkazu. Ušetril ich krála, atd´. Mnohým sa zdálo divným, že
Boh by dával takéto a podobné rozkazy. Najuspokojivejším vysvetlením
toho bolo by to, že celý svet je pod výrokom smrti a nerobí vel´kého
rozdielu, či l´udia zomrú chorobou, biedou alebo mečom.
Zkazenost´ Amelikov došla svojho vrcholu, zrovna ako u Sodomčanov.
Výrok znel vyničenie.
Ked´ by títo pobití l´udia, ako sa kedsyi myslelo,
boli išli do večného trápenia, vec táto by bola čo
najhroznejšou. Celá táto vec sa však úplne zmení, ked´ vezmeme do
povahy, že Boh postaral sa o Amelikov ako o Sodomčanov a že budú
vzkriešení, skrze smrt´ Kristovu. Ako sme už predošle videli, Sodomčania
budú mat´ výhodu, „vrátit´ sa do ich bývaleho stavu“, a ku l´udskej
dokonálosti. A tak všetcia tí, ktorí nemali vedomosti o Bohu v terajšom
živote budú mat´príležitost´ ku tomu behom Messiášovho panovania.
Druhým sobrazenim v tomto zmysle, je to, že
vojsko Senacheriba bolo usmretené anjelom Hospodína behom jednej noci,
pravdepodobne pieskovou búrkou. – 2 Král. 19:35,36.
Vel´mi
nesprávne pochopovania Božej povahy a učenia Biblie vyvinulo sa
behom tmavého stredoveku, ked´ Biblia nejestvovala čo sa máss l´udu
týkalo. Biblie boly vel´mi nákladné, následkom čoho vlastnilo
ich vel´mi málo l´udí, a mimo tohoto vel´mi málo l´udí znalo
čitat´. Ludia vtedy neznali že vzívanie božstva večneho trápenia
je vzívanim Molocha, čo Boh zvláštne zatracoval. Svit zory Nového
Veku ukazuje nam láskavu povahu Boha a osevtl´uje Bibliu, činiac
jej učenie celkom rozumným a pochopitelným. – Príslovia 4:18.
