PPYCHA – ŽIARLIVOST – HŇEV – VRAZDA.

ŽIADNÉ deti nenarodialy sa Adamovi a Eve v Ráji. Pracovalo v potu svojich tvári za dost´ dlhý čas kým sa im narodnil prvý syn. Bezpochyby tento už pri narodení priniesol so sebou zárod žiarlivosti a neštastnej povahy. Práca vzbuzovala hnevlivost´ v nie chýb jeden pri durhom, odpor proti ich Stvoritel´ovi, nespokojnost´ so svojim osudom, pravdepodobne maly učinok na ich plod – Kaina. Svet od toho času bol pod „panovaím Hriechu a Smrti.“

Dcéry sa im tiež narodily, a neskorjie druhý syn, Abel, ktory bol celkom rozdielnej povahy od prvo narodzeného. Zkúsenosti 6ivota mohly obmäkčit´ medzitým ich srdcia. Rozpamätali sa na označenú nádej spojenú s ich výrokom, hlavne, že semeno ženy pošliape hlavu hada. Abelova povaha naznačuje, že tento bol zkrúšeného srdca, a hl´adel byt´ Bohu po vôli. Ked´  by rodičia vedeli si predstavit´ v akej miere ich duchovný stav má účinok na ich potomstvo, všetcia usilovali by sa aby ich deti zdedily čo najprajnejšie náklonnosti pri narodení.

Prešly roky. Kain a Abel boli nadchnutí sl´ubom ohl´adom semena ženy, a nádejou na znovuobdržanie Božskej priazne. Predstúpili pred Hospodina s obetami aby obdržali požehnanie. Abelovú obetu zvieraceho života Boh prijal, poneváč táto zobrazovala potrebu Ježišovej smrti a základ k odpušteniu hriechu. Neprijatie Kainovej obety Bohu uči nás, že bez preliatia krvi nemože byt odpuštenia hriechu. Kain mal zaobstarat zviera ku obeti ked chcel by bola rijatá, a aby vyplnik Božiu vôlu. Miesto toho, on dovolil hnevu, nenávisti, zlomysel´nosti, a nesvárom zahniezdit´ sa v srdci svojim, a stal sa vrahom. – Gen. 4:5-8.