NIE JE MRTVA, LEN SPÍ.

Keď Jeziš našiel smútočnikov oplakávajucich smrť dcéry Jariusovej, posmelil ich, rieknuc; “Dievečka neumrela, len spí.” Potom ju prebudil. Človek nezomiera tým istým spŏsobom ako zviera. Ačpráve smrť je u človeka ako i u zvierta zastavením života, predsa človeku dal Boh drahý sľub budúceho života vzkriesením. Sú mnohé uistenia, že ľudstvo bude vyvedené zo smrti aby obdržalo sľubené veci. Preto teda Písmo Sväte hovorí o človeku, že nezomiera, ale len jednoducho upaduje dospánku. Tým o sebe neznajucim spáčom sľúbené je prebudenie v Ráno Vzkriesenia. Ježiš sa vyslovil že všetcia vo svojich hroboch budú očuť Jeho hlas a výndu von—niektorí ku večnej odmene, za terajšu vernosť; druhí k súdu, pri ktorom bude určený ich večný osud.—Ján. 5:28,29.

Ježiš prebudil Lazara, ktorý mal sestry Martu a Mariu, v ktorých dome sa často zastavil keď bol v Betánii. Keď Lazar bol povážlive nemocný, sestry jeho poslaly Ježišovi zprávu, “Pane, ten koho Ty miluješ je nemocný.” Ku ich prekvapeniu Ježiš nechal Lazara zomreť. Keď spomínal túto vec pred svojimi učedelníkmi, riekol, “Nás priateľ Lazar usnul,” a neskoršie, Ježiš povedal im zreteine, “Lazar je mrtvy.” Ježiš nepovedal ani slova o mrtvych, aby títo išli do neba, očistca alebo pekla, ako sa kedysi myslelo. Pozrite Ján 3:13; 11:13; 14. Skut. 2:29-35. Acts 2:29-35.

Toto slovo, spánok, bývalo dlho požívané ako smrti. “Abrahám usnul so svojimi otcami,” a jeho otcovia boli pohani. Sv. Pavel spomína tých, “ktorí usnuli v Ježišovi”, a hovorí nám “Nebudeme všetcia spať,” mienac tým tých, ktorí zostanú na žive až do založenia Messiášovho královstva, a do Prvého Vzkriesenia—na začiatku Jeho panovania.

Títo nespia ani v nebi, ani v očistci alebo v pekle trápenia.  Biblie hovorí, “Tí, ktorí spia v prachu zeme sa prebudia,” jedni aby svietili ako hviezdy a druhí ku potupe večnej až kým nedokážu svoju vernosť a pokánie. Dan. 12:2.