TETZEL PREDÁVAJUCI ODPUSTKY.

ASI v tom čase, ked´ Martin Luther začal študovat´ Nový Zákon a bol prekvapený nad jeho jednoduchost´ou – ked´ začínal chápat´ vel´kú bibliskú pravdu ospravedlnenia skrze vieru – potkal sa s Tetzelom. Toto malo naň ten účinok, že bol ešte väčšmi presvedčený o vel´kých omyloch, ktoré sa postupne vkradli do viery a ducha Cirkve. Tetzel predával odpustky z povolenia Pápežovho. Výt´ažok z nich mal byt´ upotrebený ku dostaveniu katedrály Sv. Petra v Ríme.

Tetzel možno prekračoval, možno nie, svoju autoriu, avšak zaznačené je že kazal, nie o zásluhach Kristovej obete, ale o moci Pápeža, a o sebe, jako o jeho zástupcovi, hovoriac, Máte priatel´ov v očistci, trpiacich pre rozličné hriechy. Pápež má moc vydostat´ ich von; ja som jeho zástupca. Tých, ktorí obetovall na tento ciel, a pustili peniaze do jeho schránky, uist´oval že v tú chvílu ich priatelia budú vyslobodení z očistcového trápenia.

Luther ačpráve ešte katolík, a čo taký, veril v očiste, nemohol predsa sniest´ takéto obchodovanie jako, že milost´ Božia dala by sa kupovat´ za peniaze. Preto postavil sa celou silou proti Tetzelovi.

Nakol´ko nám známo, verejný odpredaj odpustkov bol zastavény v civilizovaných zemiach, avšak len nedávno boly v mnohých kostoloch v Mexiku pokryté stoly s odpustkami, na ktorých bola určená istá cena za rozličné hriechy a zločiny.

Protestanti a niektorí katolíci, myslia že tieto odpustky sú povolenia ku hrešeniu. Rímska cirkev však tvrdí, že ona nikdy nepovol´uje páchat´ hriechy ale iba odpúštia tol´ko a tol´ko z očistcových trápení.

Medzi dnešnými zkúmatel´mi Biblie, zdá sa prevládat´ presvedčenie, že Biblia uči, že počas smrti povedomie človeka nejestvuje – že pri okamihu vzkriesenia spojí nás s myšlienkou, s ktorou sme zomreli. Slovo očistec spominané v textoch vzt´ahuje sa na svätych v tomto živote, na svetové „rany“ v nasledujucom. Veku, a na „čas súdenia“.