MÁRNOTRATNY SYN.

PISÁRI, Farizeji a Zákonníci boli staršími bratmi v podovenstve marnotratného syna.  Publikáni a hriešnici , nedbánlivi o duchovné výhody, boli tým marnotrantým synom odcudzenym od svojho Nebeského Otca. Ježiš poukazuje na stanovisko Boha ku navracajucemu sa marnotratnému synovi Pre tohoto On usporiada „hostinu“, požehnanie, ktorého môžu byt´ všetci účastní, jestli chcú. Tí, ktorí prijali Ježišovo posolstvo, nemali medzi sebou mnohých velikých, múdrych a vznešených, ale väčšinou kájucich márnotratnych synov.

Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi učí nás to isté. Židovský národ bol tento boháč. Jeho stol bol bohate prikritý duchovným jedlom, sl´ubami Božími, jeho rúcho, jemné plátna, predstavovalo ospravedlnenie, dosiahnuté skrze obet´ obrazného dňa zadostučienia. Jeho purpurove rúcho predstavovalo, szmnolicky, tú skutočnost´že on bol totžny s královstvom Božím, lebo purpur je odznak královsky. Lazar prestavoval beznádejnost´ hriešnikov a pohanov, ktori lačneli za účasto´ou  v Abrahanovom sl´ube, ktorí avšak dostali iba „odrobinsly“ až po odvrhnutie Izraela. – Mat. 23:38.

Rany chudobného predstavovaly hriešno-nemocný stav, psi ktorí ich lízaly predstavovaly sympatie Pohanov „psov“. Toto je sobrazené pri Kananejskej žene, ktorej dcéru Ježiš uzdravil. Táto nebola židovka, a preto Ježiš najprv odoprel jej pomôct´ hovoriac „Nesluši sa vziat´ det´om chlieb a hodit´ ho psom“. Avšak ona nedala s aodbyt´ a riekla: „Tak je Páne. Avšak Psi jedia odrobinky, ktoré padajú zo stolov ich pánov.“ Ježis dal jej tú odrobinku.

Baháč židovsky národ, odumrel svoje vel´ké požehnania. Národne upadol do spánku v „Hades,“ a očakáva znovuprebudenie. Avšak osobne židia upadli do času vel´kých neprijemností, symnolicky označovanych ohňom, za osemnást´ storokov.

Lazar tiež odumrel svoj nepriaznivý stav a našiel sa v „lône Abrahámovom“ – diet´atom Abrahámovym. Takto Pohani stali sa semenom Abrahámovym, a dedičmi duchovnej často Abrahámovho sl´ubu. – Gal. 3:29