JOZEF A JEHO BRATIA

V PATRIČNOM čase Jozef dal sa znať svojim bratom.  Najprv hovoril k ním prísne a potom im spravil hostinu, poslúc im jedlo so svojho vlastného stola.  Títo boli zprvu prekvapení a ľaknutí, diviac sa čo táto láskavosť má znamenať. Potom pošlúc svojich egyptských suhlov preč, Jozef dal sa poznať svojim bratom, uisťujúc ich že im odpustil, a že Boh dopustil všetky tieto zkúšky na neho k vôli jeho vlastnému dobru, a že je rád že mohol byť záchrancom ich životov ako i Egyptčanov, d ľa prozretedlnosti, ktorá ho poslala do Egypta. – Gen. 45:4-8.

Zkúmatelia Biblie berú to stanovisko, že jestli Jozef obrazne predstavoval Krista a Jeho Cirkov, povýšeneho ku královskym počtám, vteďy Jozefovi bratia predstavovali by židov, a Egyptčania predstavovali by ostatnie ľudstvo.  Keď by tot bola pravda, to by znamenalo že ani židia ani Pohani nemali by sa čoho báť od slávneho povýšenia Messiáša.  Naopak, ten Slávny, ktorý bol ukrižovaný, zamýšla usporiadať “velikú hostinu” pre celý svet, zahrňujúc do toho i svojich bratov, ktori ho predali aby bol ukrižovaný. – Iz. 25:6.

Sila Jozefova spočívala v jeho znalosti Božského S ľubu zrobeného Abrahámovi.  Istotne vedomost o BožskomPláne zdála sa byť u neho nevyhnutnou.  Dôvera v Boha bola tajomstvom všetkých verných v minulosti.  Tento istý zákon platí ešte i teraz.  Zdá sabyť pravdivým, ako bolo kedysi tvrdené, že nezákonitosť zvyšuje sa postupne tak ako “vyššia kritika” ničí dôveru v Biblii a jej sľuboch.

Egypta, vidíme vieru Jozefa vyjadrenú v jeho poslednej žiadosti.  Riekol, “Boh istotne navštívi vás a vyvede vás do zeme (Kanánu), o ktorú prisahal Abrahámovi.” Bol starostlivý o to, aby jeho kosti boli odnesené s Izraelitmi do Kanánu. (Gen. 50; 24, 25.)  Rozličné zkúšky Jozefa zdajú sa zkúmatelom Biblie predstavovať Ježiša a Jeho Cirkov – v utrpení a konečnem dosiahnutí cti a slávy.