KRÁLI DARIUS A CYRUS.

PROROK Daniel mal vel´kú vážnost´ u krála Dariusa pre svoju vierohodnost´. Jeho spoločníci mali ho v nenávisti, lebo on zabraňoval ich podvodom. Vedeli že sa ho ináč nezbavia iba skrze jeho náboženstvo. Naliehali na krála Dariusa, aby sa tento dal vyhlásit´ za jediného, ktorému sa treba klaňat´, hovoriac mu aký vel´ký vliv si týmto v očiach l´udu vydobije. Hovorili, že toto bude mat´ vel´ký účinok mohli teda od neho královský rozkaz, ktorým sa rozkazuje, že keždý kto by sa klaňal iným bohom mimo Dariusa, má byt´ hodený do levovej jamy. Potom dávali pozor na Daniela a žalovali na neho.

Bol to medo-perský zákon, že královské rozkazy nesmejú zostat´ nevyplnené. Preto teda, ačpráve král Dárius vel´mi l´utoval, že jeho najvernejší úradnik bol prichytený nebol v stave nič zmenit´ na nielov môže dačo vykonat´ ku jeho záchrane.

Daniel bol hodený do levovej jamy, avšak ráno bol vyvedený von bez všetkého ubléženia. Potom tí, ktorí ho takto chytili, s rozkazu královho boli hodeni do levovej jamy, do tej istej kde bol pred tym Daniel, a boli sožraní. – Daniel 6:14-24.

Pri konci sedemdesiatich rokov zpustošenia Jeruzalema, Boh pohnul srdce Cyrusa, ktory sa vtedy nachodil na trone, aby vydal prehlas, dávajuci všetkým Izraelitom slobodu vrátit´ sa do Palestény. Dal i peniaze ku tomuto cielu, a rozkázal aby nádoby vzaté z Hospodinovho Chrámu boly prinavrátené. Izraelitov, ktorí sa vrátili bolo priblížne asi pätdesiat tisíc – tak málo z tol´kého množstva vzatýc do zajatia. Horliví, naplneny vierou v Abrahámovom Sl´ube, sa navrátili, vystavili mesto na novo, a za časov Ezru vystavili Chrám. Ostatní odali sa svetským veciam a zostali v Babylone. Takto Boh odstránil plevy zpomedzi Izraelitov aby ich pripravil k príchodu Messiáša. Ale predsa, ked´ prišiel deň príchodu Messiáša, našlo sa vel´mi málo „skutočných Izraelitov“ v pomere k celému počtu.

Romantická rozprávka o královnej Ester, manželke krála Asverusa, nasleduje po dobe dekrétu (vyhlásenia) krála Cyrusa.