DLHY’ DEŇ JOZUOV

MUSEL byt’ dajaký základ ku biblickému podaniu o dlhom dni Jozuovom. Niektorí zkúmatelia Biblie tvrdia, že dl’a reči hebrejského tektu spomenutý deň bol tmavý, že Slnko nesvietilo vôbec – čo je neobycajne zriedkavá vec v Palestíne. Nepriatelia Juzuovi boli zbožnovatelia Slnka, a tmavý deň pre nich mal znamenat’ že ích slnečny boh zanechal. Týmto by sa dal vysvetlit’ i ten ohromný l’adovec, ktorý pobil tak mnohých, a o ktorom je reč v tomto podaní – dá sa súdit’ že deň tento bol skoršie tmavý nežli jasný – že zatienost’ Slnka a Mesiaca bolo skutočným velkolepým zjavom, ktorý Jozue využil ku porazeniu nepriatel’a, “rozkážuc Slnku a Mesiacu aby zostali schovanými!” – Jozue 10:11-14.

Druhé vysvetlenie je zrovna také logické. Dl’a tohoto, Slnko svietilo celý deň, a že t’ažké oblaky odrážaly slnečné lúče neobyčajne dlho večer – až kým nevyšiel Mesiac, tak že bolo svetlo nepretržite.

Ktorékol’vek z týchto vysvetlení je uspokojivé. Je celkom nepotrebným pozastavovat’ sa nad týmto biblickým podaním.

Vít’azstvo malého Gedeonoveho vojska nad vel’kým počtom nepriatel’ov, sobrazovalo konečné vít’azstvo Krista a Jeho následovníkov nad množstvom Hriechu. Rozbité nádoby predstavovaly samoobet’ aby mohlo svetlo svietit’ – trúby označcovaly posolstvo Evanjelia – a meč Božie Slovo. O Gedeonovi a jeho bratoch je napísané že každy vyzeral ako syn královskyý. Kristus a Jeho nasledovníci podobní sú v podstate Bohu. – Sud. 7:16; 8:18.

Jefteova dcéra nebola obetovaná na smrt’ ako vyplnenie otcoveho sl’ubu. Ona jedine prijala sl’ub večitého panenstva a dl’a toho stala sa mrtvou svetu po uplynutí krátkej doby ztrávenej medzi jej panenskými priatel’kami. Biblia je jednoduchá a pochopitel’ná, len ju treba náležite rozumet’. – Sud. 11:30-40.