SL´UB DÚHY.

KEĎ NOE a jeho rodina vyšli z korábu, uznali Boha tým, že mu podali obetu, a Boh im dal sl´ub Dúhy ako znak, že On nikdy nezníči viacej l´udstvo potopou vidy. Dúha pred týmto nikdy nebola videná, pre príčinu udanú v Biblii, poneváč nebolo dážda. Dálej, lúče slnka nepadaly rovno na Zem, ale iba cez pokryvku, skoro s tým istým účinkom ako v sklenníku.

Mnohé zmeny nastaly odstranením tejto pokrývyky – dážde, povodne, suchá, búrky, povýchrice, vystredné horúčosti a zimy. Tieto veci boly nemožnostou pod pokryvlou. Týmto sa vysvetluje i Noemovo poitie. Hroznova št´ava pred tým nekysla. Preto ani Noe nemohol znat´ o jej opojných účinkoch.

Spadnuti tohoto vodného obalu, nastaly výstredné horúčosti na rovníku a výstredná zima pri točniach, až kym ich prúdy oceánov nezmiernily. 

Zmeny tieto nusely byt´ takmer okamžité. O tomto máme dôkazy. V severnej Siberii najdená bola antelopa zamrznutá v lade. B žaludku malá ešte zelenu trávu, čo dokazuje, že jej smrt´ udala sa nenazdale ked´ sa práve krmila. Podobne bol najdený v l´ade mastodom, so žrádlom medzi zubamí. Toto dokazuje, že točny boly kedysi jedmaké s miernými pásmi, a že v okamihu prišla taká zmena aka mohla byt privedená iba rozthnutim sa nadzemnej pokrývky. Vel´ké l´adovce a  ažké l´ady polárnych krajov, utvorené v takejto náhlosti, jestvujú už tráročia. Voda táto nepremenila sa nad l´ad, ale ako vel´ká vlna niesla so sebou vel´ké l´adové vrchy kréžom cez pevninu Severnej Ameriky, a cez Severozápadnú Europu, ako to učenci jasne vynašli. Tieto l´adovce razily si cestu medzi vrchami takou silou, že zanechali znachy na veky. Rovníkové prúdy, Gufov prúd a Japonský prúd od toho času rozpustily už moc polárneho l´adu.