POKARHANIE OD PROROKA.

JEDNA vec je že Biblia je, celkom rozdielna od iných knih, a to jest – jej úprimnost´. Ačpráve Dávid bol král a jeho rodina dedila po ňom tron za niekol´ko pokolení, nič nezabránilo aby všetky podrobnosti o jeho nesprávnych skutkoch ohl´adom Uriáša a jeho ženy neboly podané. Zlé skutky sú tak úplne podané, ako ked´by Dávid bol paholkom najnižšiej triedy.

Prorok Hospodina bol poslaný priamo na Boží rozkaz. Prorok ukážuc najprv neprávost´, spýtal sa potom aký by bol správny výrok v tej veci. Král sa rozhneval, a spýtal sa na meno toho človeka neprávost´ robiaceho , aby mohol byt´ potrestaný, na čo mu prorok Boha smelo odpovedal, „Ty si ten človek!“ Skrúšene, král vyznal svoju vinu pred Bohom. Videl svoj hrozný omyl, ale led´ mu bol predložený pred oči tento zdál sa mu ešte hroznejším. Plakal a modlil sa pred Hospodinom v drsnom plátne a popole o odpustenie.

V tomto ohl´ade Dávid bol človekom dlá srdca Božieho. Po každé ked´ upadol do svojich slabostí, vyznal svoju vinu, polepšil sa a prosil o odpustenie.

Boh prijal pokánie Dávidovo a prijal ho znovu do svojej priazne, avšak toto nezmenilo trestu za jeho prestúpenia. „Koho Boh miluje, toho navštivuje.“ – Job 5:17, Pris. 3:11,12, Zid 12:5,6.

Príklady úprimnosti Biblie máme v obidvoch, jak v Starom tak aj v Novom Zákone. Čítame tam o pokleskoch Abraháma – Božieho priatel´a“. Tiež i o chybách Apoštolov. Vznešeny Sv. Peter bol tak premôžený strachom, že zaprel svojho Majstra tri razy pod prísahou. O Sv. Petrovi hovorí, že sa pretvaroval pred Židmi i Pohanmi. O Sv. Pavlovi apoštolovi, ktorý vzatý bol miesto Judáša, hovorí, že kedysi bol ukrutným Saulom z Tarsusu, ktorý kázal ukameňovat´Sv. Štefána, a prenasledoval vel´mi prvých krest´anov. O Sv. Petrovi a Jánovi čítame: „Boli nevedomými a neučenými mužmi.“ Žiadna druhá kniha na svete nepreukazuje tol´ko úprimnosti ani nezasluhuje takej dôvery ako Biblia.