OD ADAMA PO MOJŽIŠA.
ABYDOSOVA
tabul´ka úplne sa shoduje s knihou Genesis a často je
potvrdzovaná gréckymi a egyptskými dejepiscami, Herodotusom a Manetom.
Tabul´ka táto ukazuje Adama ako prvého Faraona, a Noema dvadsiateho,
kdežto i medzi nimi nachodiaci sa osemnásti shodujú sa s knihou
Genesis podivuhodnou akurátnost´ou. Menova žena bola „Šeš“ – po
hebrejsky, (Iša – žena). Jej prvý syn bol Farao II. – grécky Teta-Kent
– vinný; hebrejský, Knaighi; latinsly, „Athos“; po slovenský,
Kain.
Abydosova
tabul´ka prokračuje v tom
istom poriadku ako Mojžiš (Gen. 4-6), udávajuc prvý rod od Kaina až
po Jabala, ktorý bol Kakan. V tomto čase, zdá sa, že bohovia
a polobohovia začali naplnôvat´ zem násilenstvom. Soznam Seti-ho
vynecháva mená týchže. Všetci polobohovia boli zničemí pri
potope. Noe nasleduje za týmito v čiare panovnických titulov.
Avšak poneváč on nebol z Kainovej familie, Abydosova tabul´ka
ide tuná zpiatky, spominajúc 8bela a Seta, a Setov rod zrovna tak ako je
udaný v Genesis až po Noema. Títo všetcia, ako Faraoni, majú
svoje odznaky ale nie vyššie tituly. Po Neomovi (Nofru) Faraonovi XX.,
čiara táto sa t´ahá cez jeho syna Cháma. Celkom oprávnene druhí
synovia Noemovi sú vynechani; leno Sem a jafet išli do Asie a Europy,
kdezto len Chám išiel do Egypta.
Takto
podivne Biblia bola potvrdená tými istými nápísmi, ktoré jukedysi
maly posvrátit´.
Majžis
bol „učený vo všetkych múdrostiach Egyptu.“ Mino tohoto bol
prorokom Jehovy, a čo taky i potvrdený Ježišom. Ačpráve Mokžis
žil dvatisíc rokov po Adamovi, historia je vel´mi blizko spojená až
do tohoto času, ako ukazuje tu podaný nákres.
Čiary
kreslené sú dl´a škály, ukazujúc do predku zabehávajuci čas z Adamových
930 rokov, Matuzalema 969, Sema 600, Izáka 180, Leviho 137, Amrama 137 a
Mojžiša 120. Doba tohoto do predu zabiehajuceho času obnášala 243
rokov, 68 rokov, 50 rokov, 58 rokov a 31 rokov.
