TVELKÁ NOC ZALOŽENÁ

Znovu a znovu išiel Mojžiš s Áronom pred Faraona s Božim posolstvom, “Prepusť môj ľud!”  Znovu a novu boly uvalené pliagy ako trest za odopretie prepustenia Izraelitov.  Znovu a znovu Faraon slúbil, že jestli pliagy prestanú, nechá ích odísť, a znovu a znovu zrušil tieto sľuby. Písmo Sväte  hovorí, “A pre túto prícinu Boh povýšil Faraona, aby On mohol ukázať skrze neho svoju moc.”  Toto sa vykladá tak, že Boh mohol postaviť iného panovníka na egyptský trôn.  On však ale mal radšie tohoto Faraona skrze jeho zatracenia hodnú umienenosť, tvrdohlavosť a sobeckosť.

Písmo Sväte hovorí že Hospodin zatvrdil srdce Faraona.  Vysvetlenie tohoto je, že to bola dobrota Božia, ktorá zatvrdila srdce Faraona.  Božská dobrota a veľkodušnosť boly preukázané pri odstraňování rozličných pliag, náhle Faraon sľúbil robiť dobrotu.  Toto však, miesto toho aby ho povzbudilo ku láske a poslušnosti, vzbudilo u neho ešte väčšiu tvrdohlavosť.  Bol rozhodnutý, ako prechádzal z jednej pliagy do druhej, že ostatnie nebudú môcť byť o mnoho horšie.  Platil však za svoju neposlušnosť.  Ez. 4:21; 7:3; 14:4.

Pri desiatej pliage nastala kríza.  Všetko prvorodzené Egyptčanov zomrelo ale prvorodzené židov následkom pokropenia krvou zostalo.  Týmto Boh vyobrazil “Cirkov Prvorodzených, ktorí sú teraz “povolaní” z ostatnieho sveta.  Po osláveni Prvého Vzkriesenia títo budú “Královským Kňazstvom,” Duchovní Levitovia, ku žehnaniu Izraela, a skrze Izraela, všetký národnosti Zeme.

Zkúmatelia Biblie dosvedčujú že Veľka Noc sobrazuje tento Evanjelický Vek bezmála deväťnástich storičí, behom ktorého duch povolaných, Prvorodzených cirkve, má byť zvlásťne spasený, a učineni budú účastníkmi Božej prírody a spoločníkmi messiášskeho panovania.  Krv pokropená na prahoch dverí sobrazovala vieru v krvi Krista.