ODMRŠTENÝ A OPOVRHOVANÝ.

KRISTUS je tuná v protive s bohatými, učenými, nábožnymi a beznábožnymi našieho dňa – “krest’anstvo.” Duch Sväty dáva nám “ducha zdravej mysle.” (2 Tim. 1:7.) Obetovat terejšie záujmy za večné je múdrym. Či je potom dív, že umelec predstavuje nám svet ako bláznivý za bohatstvom, bláznivý za slávou, bláznivý za rozkošiami?

Časopis “Christian Herald” o jednom, niečo podobnom obraze hovorí: “Táto allegoria – ktorú jedon kritik správne pomenoval “Kázeň maliara” – hodí sa ku predstaveniu pomerov v každej časti civilizovaného sveta. Je to obraz ku študovaniu a rozmýšlaniu, aby dôležitost’ jeho poučenia mohla byt’ porozumená.”

“Časopis “Christian Commonwealth” o tom istom obraze napísal: “Po každej strane prechodí nešímaví zástup l’udu. Vynikajucou postavou je kňaz, pyšne povedomý dokonálosti obradov, ktorými morí hladom vyšsí duchovný život. Ponad plece kňaza pozerá bohoslovec prísnej tváre, celkom rozdielneho typu, a s Bibliou v ruke obrácá zrak na Božsku postavu. Ustrašený pohl’ad na tvári nemocničej ošetrovatel’ky v popredi, je ako skutočným. Muž vedy je tak zahrúžený do svojej zkúšobnej trúbky, že nikdy ani oka neobráti na Krista po jeho boku. Najvynikajucejšou zvláštnost’ou je falošná krásavica, behajuce s jednej rozkoše do druhej. V úzadi stojí anjel so skolenou hlavou, držiac kalich ktorý svet, od Neho až na smrt’ milovaný, núti Krista ešte aby ho vypil.”

Prechodiací predstavujú nevyvolených, ktorých jediná nádej spočíva v Královstve Messiáša. Vyvolení v tomto obraze predstavení sú v osobe trpiaceho Vykupitel’a – údovia Tela Kristovho, Cirkev. “Kto opovrhoval vas, opovrhoval’ mna.” Títo verní údovia Ťela Kristovho nie sú ohraničení na jedno vierovyznanie, ale zahrňujú všetkych posvätnych l’udí každej cirkve a vonku sa nachodiacich s každého l’udského systemu. Oni sú trieda “Múdrych Pannien”, súc pripravení cestou potupy ku Nebeskému Královstvu, a jeho vel’kej práci požehnania l’udstva – nevyvolených.