HORIACÍ KER

MOJŽIŠ dokázal sa byť veľkým v každom ohľade.  Ako nemlúvnatko, Mojžiš bol položený tam, kde ho našla jedna egyptská kňažna, medzi trstinou na rieke Níl, a prijala ho za svojho.  Bezpečnému v prostred svojich nepriateľov, dostalo sa mu hojného vzdelania “vo všetkých učeniu Egypskom.”  Ucta egypskeho kráľovského dvora stály sa jeho, ale on bol priveľkým vlastencom, aby on pocty požíval kým jeho bratia trpeli hroznými prenasledovaniami.  Rozhodnutý pomáhat svojim bratom, zavraždil jedného egyptského dozorcu.  Bol znechutený, že jeho bratia nevedeli oceniť jeho námahy a pomáhať mu ale oznámili ho ako zrádcu Egypta.

Utiekol do zeme Madianskej, a bol preč za štyridsať rokov.  Potom došiel čas Bôzí, a bol poslaný vyslobodiť svoj ľud Izraelský; avšak teraz zostal plachým a bál sa že nie je k tomu schopný.  Z Božieho rozkazu Áron stal sa jeho rečníkom, a Faraonovi bolo doručené posolstvo, že Izraeliti musia byť prepustení.  Táto úloha bola daná Mojžišovi pri horiacom kre, - pri kre, ktory zdál sa horeť, ale neshorel.  Boh dal na javo svoje posolstvo týmto výraznym spôsobom, aby mu dal smelosť a dôveru v jeho poslanie.

Pravdivosť tohoto podania potvrdená je Ježišom.  Istí Sadusskí, popierajucí zmrtvychstanie, checeli podchytiť Ježiša, pýtajuc sa Ho, že komu patrila by žena, ktorá behom svojho života mala sedem mužov.  Ježiš v svojej odpovedi obhajoval zásadu vzkriesenia.  Hovoril, že keď Boh riekol Mojžišovi, “Ja som Boh Abrahámov, Izákov, a Jakubov,” toto istotne znamená, že Abraham, Izák a Jakub budú vzkriesení.  Sadusskí popierali vzkriesenie a všetok budúci život.  Z druhej strany.  Božie slovo z úst anjela dokázalo, že bude vzkriesenie z mrtvých.  Boh hovoril o veciach ktoré boly, ako tieto by už boly bývaly.  “Všetcia žijú v Bohu” znamemá že On skrze Krista postaral sa o znovuprebudenie všetkých, v pravom čase”.