TYPICKA ARCHA ÚMLUVY (SVÄTOSTANOK).

BOH predvídal že Izraeliti nebudú v stave dodržet’ Zákon Úmluvy ačpráve dal podrobné úpravy ohl’adom Svätostánku, a obetí, ktoré maly v ňom byt’ obetované, tento bol iba k vôli poučeniu, ktorým nám mal slúžit’. Svätostánok, svojim Dvorom, Sväty a Najsvätejší, svojím zariadením, kňazmi a obetiami predstavoval najvýznamnejšie časti Božského Plánu.

Sv. Paul poučuje nás, že volek obetovaný za hriechy na Deň Zadostučinenia predstavoval obetu Ježiša začatú pri Jeho krste. Pri Jeho obetovaní sa, Ježiš bol tiež predobrazom Vysokého kňaza. Obetovanie kadidla na zlatom oltári predstavovalo námahy Ježišovho srdca pri konaní vôle nebeského Otca.

Nesenie krvi do svätyne označovalo posvätenie predobrazného kňaza, kde závoj predstavoval jeho dobrovol’nú smrt’, následkom ktorej prijatý je ako Nový tvor. Vysoký kňaz prechodiaci pod závojom sobrazoval Ježiša Krista vydávajucého dušu na Kalvárii, vydavajuc na smrti telo, ktoré Boh pripravil pre Neho.

Kropenie archy úmluvy Vysokým kňazom sobrazovalo Ježiša v Nebesiach, obetujucého Spravedlivosti najprv svoju vlastnú Obedu a potom obetu Jeho Cirkve. Nič nemohlo byt’ robené s krvou kozia (Cirkve) až kým krv volka (Ježiša Krista) neučinila túto svätou a prijatel’nou.

Vysoký kňaz pri umývaní a obliekaní sa predstavoval úplneho Krista, meniaceho sa z “Tela poníženia” do stavu moci a slávy. Oblečený do svojho slávnostného rúcha, Vysoký kňaz predstavoval Messiáša, splnomocného požehnávat’ l’udstvo. Exodus – 28:2; Fil. 3:21.

Áronovo žehnanine l’udu označovalo Messiáša pri Jeho Druhom Advente, požehnávajucého všetkych, ktorí stanú sa opravdovými Izraeitmi behom messiášského panovania. Ludia vykrikujucí a padajucí na tváre predstavujú uznatie konca panovania Hriechu a Smrti. Ich vstávanie predstavuje vzkriesenie.