HOSANNA NA VÔSOSTI.

Pri Konci svojej službe prišiel Ježiš do Betánie, do domu Lazara, Marty a Márie—toho istého Lazara, ktorého bol zo spánku smrti. Mária vybrala si príležitosť pomazať nohy Majstra drahým olejom, o ktorom sa On vyslovil že je pomazaním ku Jeho pohrabu.—Mat. 26:12.

Na druhý deň poslal pre oslicu a niesol sa na nej do Jeruzalema, dľa spôsobu Izraelských králov. Keď došiel Ježiš na dohľad Jeruzalema, plakal nad týmto mestom, a zvolal: “Jeruzaleme, Jeruzaleme, ktory zabíjaš prorokov, a kameňuješ tých, ktorí boli poslaní ku tebe, koľkokrát chcel som shromáždiťdietky tvoje, tak jako slepica shromažduje kuriatká svoje pod krídla, a nechceli ste! Teraz hovorím vám. Zanecháva sa vám dom váš pustý! Lebo pravím vám, že mňa už viac neuvidíte od tejto chvíle, až poviete: “Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pána!” (Mat. 23:37-39.) Medzitým, Královstvo nie je zrušené, ale iba oddialené. Messiášova Nevesta bude iba čiastočne židovská. “Izrael neobsiahol” šlúbenú priazeň; ale Vyvolení ju obsiahli.

Zástup ľudu porozumel ducha tejto príležitosti v tom smysle, še Ježiš je tým sľúbeným Králom, a volal Mu na slávu ako Messiášovi. Rozkladal rúcha a palmové ratolesti pred Ním, nazdávajúc sa, že ani ta najlepšia zem nie je dobrá ku tomu aby po nej kráčal taký Veľký ako On. Medzitým zástup volal, “Hosanna Synu Dávidovmu!” dávno sľubenému Messiášovi z rodu Dávidovho! “Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pána!”—Mat. 21:9.

Farizeji, ktorí neverili, mysleli že toto pokračovanie je rúhaním a povedali Ježišovi aby zastavil volanie. Ježiš odpovedal, že prorok Zachariás (9:9) povedal, “Volajte”, a preto musia volať. “Jestli oni prestanú volať, tieto scaly a kamene začnú volať.” Boh rozkázal aby sa volalo; preto sa musí volať; proroctvo musi byť splnené.

Čistenie Chrámu od peňazomencov a kupcov nasledovalo po slávnostnom príchode Pána do mesta.