CIRKEV V ANTIOCHU.

POMALY Slovo Evanjelia našlo poslušné uši i medzi pohanmi, ale v menšom počte. Cvičenie židov v zákonoch bolo zvláštnym Božím požehnaním pre nich, pripravujúc niektorých z nich ku Evanjeliumu. Prvá Cirkev, v ktorej pohani zdáli sa prevyšovat´  počtom, bola v Antiochu. Barnabás, Silas a druhí, boli prominentnými medzi tamojšími bratmi, a neskoršie Sv. Pavel. Bolo to v Antiochu, kde nasledovníci Krista, začali sa po prvé menovat´krest´anmi. Mnohí krest´ania by si žiadali, že by žiadné iné meno nikdy nebolo bývalo miesto neho prijaté. 

Cirkev v Antiochu, dl´a podania biblického, mala vel´mi jednoduché zariadenie, podobne tomu, aké pestoval Ježiš a Apoštolovia. Formy a ceremonie neboly ešte zavedené, aby vytláčaly von jednoduchost´ Krista čírymi formami božštva. Schádzali sa aby pestovali zbožnost´, vedomost´, lásku a aby pomáhali jeden druhému v svojom malom krúžku. Ked´ pokročili obstojne vo svojich štúdiach, začali pestovat´ missionarskeho ducha, povolili a vydržiavali missiu, ktorá bola vedená Sv. Pavlom a Barnabášom. Boly konané i druhé i druhé missie ako je zaznačené v knihe Skutkov Apoštolských. – Skut. 13:1-5.

Nezadlho po tomto, prišlo na Cirkev hrozné prenasledovanie pod cisármi Nerom a Diokleciánom. Tito rímski cisári nachodili zábavu a krátenie času v hrozných mukách, ktoré zavdávali pokojným následovníkom Ježiša, ktorých poslanie na tomto svete bolo „činit dobré všetkym l´udon ri každej príležitosti, zvláštne ale svojím vo viere“, a ripravovat´ seba i druchých ku spoločnosti so svojim Vykupitel´om v bližiacom sa Královstve. – Gal. 6:10.